ôstie -ia s. hromad.
1. osti: plevy a ô.
2. bodľačie, bodľač: dorantaný žihľavou a ô-ím
ôstie ôstia L ôstí s. hromad.
ôstie [uo-] ôstia L ôstí s. hromad. 1. ▶ dlhé ostré výrastky na klasoch rastlín, osti: vyfúknuť zo zrna ô.; pšenica s dlhým ôstím; Nestihli ani vytriasť plevy z nohavíc a vlasov a vybrať ôstie spoza goliera. [L. Ťažký] 2. ▶ porast pichľavých rastlín, bodľač, bodľačie: zajac zmizol v ôstí; V šírych poliach sa hocikde medzi ôstím čiernych malín uchytila plánka. [J. Balco]
ôstie 1. dlhé pichľavé výrastky na kláskoch rastlín • osti • hovor. fúzy: jačmenné ôstie, osti, fúzy
2. porast pichľavých rastlín • bodľač • bodľačie: spadnúť do ôstia, do bodľačia
ôstie, -ia (nár. i ôsťa, -aťa) str. hromad.
1. pichľavá burina, bodľač, bodľačie: kusy pichľavého ôstia (Fr. Kráľ); dorantaní žihľavou a ôstím (Kost.); Nemuseli by vysedávať, mohli by ôsťa z radkov vyberať. (Fig.)
2. osti, pichliače: Na spôsob ostrého ôstia pichajú sa do srdca. (Heč.); pren. deduško s ôstím v brade (Jes-á) so zarastenou bradou; pren. ôsťa slnečných lúčov bolo pichľavejšie (Jes-á) horúce lúče slnka viac pálili
hostie p. ôstie
ojsce p. ôstie
ôstie i ostie s. hromad. (ojsce, hóscí, huosťa, hvoscie, uosťa, vasťia, vóstá, vosťie, vóstié) 1. csl, miest. zried. pichľavá burina a jej porast, bot. pichliač (Cirsium) al. bodliak (Carduus): Po järi, kím zbože ešťe ňie veľkie, trháme vuosťä (Dlhá n. Or. DK); Na poľi zme maľi kusi huosťaťa (Sučany MAR); Pri ploťe je samuo uosťä (Žaškov DK); Mnoho uosťa je v raži (Prievidza); Ďe sa toľko toho huosťa berie? (Bodorová MAR); Boľi aj takie poveri, že na Fašange sa ňemala variť kapusta, abi ňebolo osťia (Lišov KRU); Ve zboží roste kúkol, sinokvet, ohnica, oscí aj planí oves (Jablonec MOD); Nevién, čo si počat, strašne uderilo vóstá do jačmena, čírá zelina (Dol. Súča TRČ); Ešče aj na dvore im hvoscie virvostlo (Rajec ŽIL); F_ton jačmeni je mnoho vóstu, boli zme ho virezuvat (Bzince p. Jav. NMV); Sused mav vloni v krumplách plno óscá a ščúl sa to nám preníslo (Červeník HLO); Boli zlé rátki, zelina tam bola, no hóscí, loboda (Pusté Úľany GAL); Na jar śe vištikuju osce v zarňe (Spiš. Štvrtok LVO); uosťa (Lokca NÁM); vósti v zboží (Bošáca TRČ); vósťié (Kubrica TRČ); vosťie (Lazy p. Makytou PCH); osce (Okruhlé GIR); ojsce (Žalobín VRN) 2. i jedn. č. pichľavý vlasovitý výrastok na klase obilnín, osť, pichliač: Viber mi to vasťia s košeľi! (Roštár ROŽ); Oscié sa mu dostalo do oka (Bošáca TRČ); Čil zme zasaďili také žito bez vósťá (Chocholná TRČ); ôsťový príd. k 2: Náž jačmeň_e riadňe vosťoví, vosťie má aňi fúzi (Čičmany ŽIL)