Úvod 7
Vývin územia a administratívneho členenia Slovenskej republiky 9
Pramene a ich spracovanie 12
Stavba hesiel 15
Značky a názvy krajov a okresov 16
Skratky historických stolíc. 17
Značky prameňov 17
Ďalšie používané skratky 18
Abecedný slovník názvov obcí 19
Slovník starších a inojazyčných názvov 355
Zložitá situácia v mnohonárodnostnom uhorskom štáte, národnostný útlak, rozpad monarchie, ako aj ďalšie osudy Slovenska v rámci Česko-Slovenska a iné okolnosti spôsobili, že úradné názvy obcí v ostatných dvoch storočiach prekonali neobyčajne pestrý vývin. Spracovaním tohto vývinu vznikol historický slovník názvov obcí, ktorý nie je určený iba úzkemu okruhu odborníkov z radov jazykovedcov, historikov a archivárov, ale stal sa vítanou a hľadanou praktickou príručkou aj pre pracovníkov verejnej správy, administratívy a pre odborných pracovníkov zo všetkých vlastivedných disciplín.
Naliehavá potreba príručky, v ktorej by sa zachytil a spracoval mimoriadne pestrý vývin názvov obcí na Slovensku počas predchádzajúcich dvoch storočí, vyvolala pred štvrťstoročím vznik knihy Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov, ktorá vyšla vo Vydavateľstve SAV r. 1972. Kniha mala mimoriadny úspech u nás aj v zahraničí, celý náklad 2 000 exemplárov sa rozpredal za necelý týždeň. Jej úlohou bolo zachytiť vývin názvov, ako aj administratívny vývin obcí, teda vznik nových samostatných obcí, pričleňovanie a zlučovanie počas celých dvoch storočí, a tak nahradiť namáhavé vyhľadávanie starších názvov v desiatkach pomerne ťažko dostupných prameňov od prvého lexikónu z r. 1773 až po posledné úpravy (vtedy do r. 1968).
Pretože po dvadsiatich piatich rokoch je kniha prakticky nedostupná a za čas od jej vyjdenia sa vývin nielenže nezastavil, ale po r. 1989 sa odstránili mnohé chyby a zmeny z r. 1948–1989, opätovne vynikla naliehavá potreba znovu vydať praktickú príručku o vývine názvov obcí z územia Slovenskej republiky.
Tak vznikla publikácia Názvy obcí Slovenskej republiky (Ich vývin v rokoch 1773–1996). Publikácia spracúva mimoriadne pestrý vývin úradných názvov miest a obcí na Slovensku v uvedenom období, ich pomaďarčovanie, poslovenčovanie, zmeny ideologického charakteru, alebo súvisiace so zmenami štátnosti a administratívneho členenia. V kondenzovanej podobe zachytáva aj samotný administratívny vývin od druhej polovice 19. st. do 30. júna 1997. Jadrom knihy je abecedný slovník názvov obcí; súčasťou hesiel sú chronologicky usporiadané doložené názvy. V slovníku starších a inojazyčných názvov, ktorý plní aj úlohu indexu, sú abecedne usporiadané latinské, nemecké, maďarské a staršie slovenské názvy súčasných, ako aj zlúčených a pričlenených obcí so všetkými slovotvornými a hláskovými variantmi. Slovník ich odkazuje na heslá spracované v prvej časti knihy.
Kniha je určená nielen odborníkom, historikom, archivárom, ale predovšetkým širokému okruhu pracovníkov štátnej a verejnej správy v centrálnej sfére i na úrovni krajov, okresov a obcí, najmä pracovníkom matrík, školským, kultúrnym a osvetovým pracovníkom zaoberajúcim sa vlastivednou problematikou.
Publikácia vychádza pri príležitosti piateho výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Územie dnešného Slovenska, Slovenskej republiky, bolo od zániku Veľkej Moravy až do r. 1918 súčasťou Uhorska, resp. Rakúsko-uhorskej monarchie. Pevnými administratívnymi celkami ustálenými už v stredoveku boli v Uhorsku historické stolice, župy. Ich hranice sa v posledných storočiach menili veľmi málo. Územie dnešnej Slovenskej republiky patrilo na začiatku tohto storočia do dvadsiatich historických stolíc. Boli to Abovsko-turnianska, Bratislavská, Gemersko-malohontská, Hontianska, Komárňanská, Liptovská, Mošonská, Nitrianska, Novohradská, Oravská, Ostrihomská, Rábska, Spišská, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Užhorodská, Zemplínska a Zvolenská stolica.
Na konci r. 1918 po vzniku Československej republiky sa územie Slovenska administratívne členilo na 16 stolíc so štyrmi municipiálnymi mestami. Bola to celá historická Bratislavská, Liptovská, Nitrianska, Oravská, Spišská, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Zvolenská stolica a väčšie či menšie časti Abovsko–turnianskej, Gemersko-malohontskej, Hontianskej, Komárňanskej, Novohradskej a Zemplínskej stolice. Obce Ostrihomskej a Rábskej stolice nachádzajúce sa na území dnešného Slovenska sa pričlenili ku Komárňanskej stolici, obce patriace predtým do Užhorodskej stolice zasa k Zemplínskej stolici. Obce Čunovo, Jarovce a Rusovce patriace do územia Mošonskej župy neboli vtedy ešte súčasťou Slovenska a Československej republiky. Stolice sa ďalej členili na 95 slúžnovských okresov a 30 miest so zriadeným magistrátom.
Po vzniku Československej republiky pripadlo r. 1920 Poľsku 14 obcí z niekdajšej Oravskej stolice (Bukovina-Podsklie, Harkabúz, Hladovka, Suchá Hora, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Vyšná Lipnica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica) a 13 obcí z niekdajšej Spišskej stolice (Nová Belá, Durštín, Fridman, Čierna Hora, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Repisko, Tribš). Potom v r. 1922-1924 sa ešte urobila podrobná úprava hraníc s Rakúskom, Maďarskom a Poľskom, pri ktorej sa okrem menších úprav v jednotlivých katastroch rozhodnutím komisie na určenie československo-poľských hraníc z 11. februára 1924 pričlenili k územiu Československa obce Suchá Hora a Hladovka a k územiu Poľska obec Slovenská Lipnica (do r. 1918 časť obce Dolná Lipnica). K Maďarsku sa rozhodnutím komisie na určenie československo–maďarských hraníc zo 4. októbra 1922 pričlenila obec Sušava a rozhodnutím rady Spoločnosti národov z 29. apríla 1923 na návrh tej istej komisie obce Šomošová a Šomošovce.
HOUDEK, F.: Vznik hraníc Slovenska. Bratislava 1931; BIELOVODSKÝ, A.: Severné hranice Slovenska. Bratislava 1946.
Dočasnou hranicou medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (dnešnou Zakarpatskou Ukrajinou) podľa generálneho štatútu organizácie a administrácie Podkarpatskej Rusi bola tzv. demarkačná čiara. Na západ od tejto demarkačnej čiary, teda na vtedajšom území Slovenska bolo aj 45 obcí, ktoré dnes patria do územia Zakarpatskej Ukrajiny. Praktickou hranicou však bola administratívna hranica, ktorá išla viac na západ. Podľa nej k územiu Slovenska patrilo aj 13 obcí (Ašvaň, Batva, Čop, Galoč, Komárovce, Palaď, Malé Rátovce, Veľké Rátovce, Malé Slemence, Surty, Šalamúnová, Téglás), ktoré od r. 1945 patria do územia Zakarpatskej Ukrajiny. Naopak 13 obcí z dnešného územia Slovenskej republiky bolo v prvých rokoch ČSR v správe Podkarpatskej Rusi.
Podľa zákona o zriadení župných a okresných úradov ČSR z 29. februára 1920 č. 126 Zb., ktorý na Slovensku účinnosť nadobudol od 1. januára 1923 na základe vládneho nariadenia z 26. októbra 1922 č. 310 Zb., sa namiesto 16 stolíc zriadilo 6 veľkých žúp (Bratislava, Nitra, Turčiansky Svätý Martin, Zvolen, Liptovský Svätý Mikuláš, Košice) so 79 okresmi a dvoma administratívne samosprávnymi mestami. Zákonom o organizácii politickej správy zo 14. júla 1927 č. 125 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1928, boli potom zrušené župy, vznikol Krajinský úrad v Bratislave, ktorý priamo riadil okresy.
Rozhodnutím arbitrážnej komisie vo Viedni z 2. novembra 1938 sa z územia južného Slovenska do Maďarska vyčlenilo 767 obcí a protokolom československo-maďarskej rozhraničovacej komisie zo 4. apríla 1939 ďalších 74 obcí, teda spolu 814 obcí.
Protokolom o určení hraníc medzi Československom a Nemeckom z 20. novembra 1938 sa z územia Slovenska vyčlenili obce Devín (bez Karlovej Vsi) a Petržalka.
Protokolom československo-poľskej rozhraničovacej komisie z 30. novembra 1938 pripadli obce Hladovka, Suchá Hora, Javorina a Lesnica, ako aj časti obcí Čierne, Skalité a Svrčinovec Poľsku. Potom však ústavným zákonom Slovenskej republiky z 22. decembra 1939 č. 325 Sl. z. boli tieto časti slovenského územia opäť začlenené do územia Slovenska a spolu s nimi 12 obcí z bývalej Oravskej stolice a 13 obcí z bývalej Spišskej stolice, ktoré patrili Poľsku od r. 1918.
Seznam obcí a okresů republiky Česko-slovenské, které byly připojeny k Německu, Maďarsku a Polsku (stav ke dni 28. listopadu 1938). Praha, Státní úřad statistický 1938; Územie a obyvateľstvo Slovenskej republiky a Prehľad obcí a okresov odstúpených Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Bratislava, Štátny štatistický úrad 1939.
Po rozpadnutí Československa vznikla r. 1939 na Slovensku zákonom o samostatnom Slovenskom štáte zo 14. marca 1938 č. 1 Sl. z. Slovenská republika. Zákonom o verejnej správe vnútornej z 25. júla 1939 č. 190 Sl. z. bolo zriadených opäť 6 žúp (Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Tatranská, Pohronská a Šarišsko-zemplínska) s 59 okresmi.
Po obnovení Československej republiky r. 1945 sa aj hranice Slovenska určili podľa stavu do r. 1938 okrem východnej hranice, kde sa dohodou medzi ČSR a ZSSR do vtedajšieho Sovietskeho zväzu vyčlenilo už spomenutých 13 obcí. Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady o určovaní obvodov a sídel niektorých okresov zo 6. marca 1945 č. 9 Zb. SNR sa obnovili aj okresy podľa predvojnového stavu, župy boli znovu zrušené.
Podľa mierovej zmuvy s Maďarskom sa ústavným zákonom zo 14. októbra 1947 č. 171 Zb. pripojili k územiu ČSR, a teda k územiu Slovenska obce Čunovo, Jarovce a Rusovce.
Zákonom o krajskom zriadení z 21. decembra 1948 č. 280 Zb. a zákonom Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku z 28. januára 1949 č. 14 Zb. SNR sa na Slovensku zriadilo 6 krajov (Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský) so 79 okresmi.
Zákonom o územnom členení štátu z 9. apríla 1960 č. 36 Zb. sa na území Slovenska utvorili tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský s 33 okresmi. Ústavným zákonom Slovenskej národnej rady zo 14. marca 1968 č. 43 Zb. sa upravilo postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska a samostatnej územnosprávnej jednotky na úrovni kraja.
Ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. vznikla od 1. januára 1969 na území Slovenska Slovenská socialistická republika. Územné členenie Slovenska na kraje sa zrušilo zákonom Slovenskej národnej rady o územnom členení SSR z 27. júna 1969 č. 71 Zb. Podľa tohto zákona sa územie Slovenska členilo na 37 okresov, pričom územie hlavného mesta Slovenska Bratislavy tvorilo samostatnú územnú jednotku. Zákonom o územnom členení SSR z 28. decembra 1970 č. 130 Zb. sa nanovo utvorili tri kraje, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský. Tieto tri kraje prestali existovať po nadobudnutí účinnosti zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky z 22. novembra 1990 č. 517 Zb. Ústavným zákonom z 25. novembra 1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 542 Zb. dňa 31. decembra 1992 boli dané zákonné podmienky na utvorenie samostatnej a zvrchovanej Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993.
Slovenská republika ako samostatný, demokratický a zvrchovaný štát vznikla na základe uznesenia SNR zo 17. júla 1992 o Deklarácii Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a na základe Ústavy Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 (č. 460 Z. z.).
Od r. 1996 podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júla 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky č. 221 Z. z. a podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky z 13. augusta 1996, ktorým bol vydaný zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy, sa územie Slovenskej republiky člení na 8 krajov (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický) a 79 okresov (Bratislava I-V, Malacky, Pezinok, Senec; Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica; Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov; Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce; Žilina, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín; Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom; Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou; Košice I-IV, Košice–okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov).
K 30. júnu 1997 mala Slovenská republika 2 871 obcí, z toho 136 obcí mestského charakteru (miest) a 4 vojenské obvody.
Prvý publikovaný súpis obcí z celého územia Slovenska, ktorý obsahuje všetky vtedy používané názvy obcí, je z r. 1773. Z 18. st. je známy lexikón J. M. Korabinského a rozsiahly miestopisný slovník A. Vályiho. Na začiatku 19. st. vznikol podrobný súpis osadných a iných geografických názvov znamenitej mapy Uhorska od J. Lipského zo Sedličnej, lexikóny L. Nagya a F. Raffelspergera, zemepisný slovník E. Fényesa a lexikón V. Hornyánskeho. Z týchto najstarších prameňov sa v heslách použili doklady z prvého lexikónu (z r. 1773), z Korabinského Lexikónu (1786) a z Lipského Repertória (1808), ktoré obsahujú latinské, maďarské, nemecké i slovenské názvy obcí. Slovenský pôvod obidvoch autorov je predpokladom, že slovenské názvy sú pomerne dobre a relatívne aj graficky primerane zachytené a menej deformované ako v iných prameňoch.
Lexicon universorum regni Hungariae locorum populosorum (z r. 1773). Budapest 1920. – Z diela J. Acsádyho Magyarország népessége a Pragmatica sanctio korában 1720–21, ktoré vyšlo v Budapešti r. 1896, použiť názvy osád ako prameň nebolo vhodné.
KORABINSKY, J. M.: Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Preßburg 1786.
VÁLYI, A.: Magyar országnak Leírása. K. 1–3. Budan 1796–1799.
LIPSZKY DE SZEDLICSNA, J.: Repertorium locorum objectorumque in XII tabulis mappae regnorum Hungariae, Slavoniae, Croatiae et confiniorum militarium magni item principatus Transylvaniae occurentum. Budae 1808.
NAGY, L.: Notitiae politico-geographico-statisticae inclyti regni Hungariae partiumque eidem adnexarum. Tomus primus Hungaria. Budae 1828.
RAFFELSPERGER, F.: Allgemeine geographisch-statistisches Lexikon aller Österreichischen Staaten. B. 1–6. Wien 1845–1853.
FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára. K. 1–4. Pesten 1851.
HORNYÁNSKY, V.: Geographisches Lexikon des Königreichs Ungarn und der serbischen Woiwodschaft mit dem temescher Banate. Pest 1858.
Od r. 1863 vydával miestopisné slovníky uhorský štatistický úrad. V nich sa do r. 1895 okrem úradných (maďarských a pomaďarčených) názvov uvádzali v zátvorkách aj ďalšie (slovenské) názvy. V heslách však nie sú spracované, pretože sa vyskytujú aj v starších prameňoch (1773, 1786, 1808).
Magyarország Helynévtára. Budapest 1863; A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1873. Budapest 1873 (rovnako r. 1877, 1882, 1888, 1892, 1895, 1898, 1900, 1902); A Magyar Szent Korona Országainak Helységnévtára 1907. Budapest 1907 (rovnako aj r. 1913).
Pri vzniku Československej republiky r. 1918 slovenských úradných názvov obcí nebolo. V prvom zozname ich podľa diel J. Lipského a L. Niederleho spracoval B. Haluzický. V máji 1921 bol zriadený užší výbor stálej komisie na určenie úradných názvov miest v Československej republike, ktorého úlohou bolo pripraviť návrh slovenského miestopisného názvoslovia. Jeho členmi boli aj J. Škultéty, F. Houdek, J. Minárik a V. Chaloupecký, ktorí vypracovali návrhy podľa jednotlivých stolíc. V. Chaloupecký vypracoval návrh na slovenské úradné názvy obcí z vtedajšej Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej a Hontianskej stolice, J. Minárik z Komárňanskej, Trenčianskej, Spišskej a Abovsko-turnianskej stolice, J. Škultéty zo Zvolenskej, Turčianskej, Novohradskej a Gemersko-malohontskej a F. Houdek z Oravskej, Liptovskej, Šarišskej a Zemplínskej stolice. Návrhy sa prerokovali v pléne komisie v r. 1925–1926 a realizovali sa v štatistických a administratívnych lexikónoch obcí z r. 1927 a 1936. Okrem týchto oficiálnych miestopisných názvoslovných noriem vyšlo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch viac miestopisných slovníkov, ale väčšinou nepoužívali úradné podoby názvov schválené ministerstvom vnútra.
Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Bratislava 1920 (vydalo ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko).
NIEDERLE, L.: Místopis a národnostní statistika obcí slovenských (3.zkrácené a upravené vydání knihy prof. Dr. L. Niederla Národopisná mapa a statistika uh. Slováků na základě sčítání lidu z r. 1900). Praha 1919.
Revízia názvov obcí a osád na Slovensku. Bratislava 1923 (fototypicky rozmnožené elaboráty vydalo ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko).
Statistický lexikon obcí v republike Československej III. Statistický lexikon obcí na Slovensku. Úradný soznam miest podľa zákona zo dňa 14. dubna 1920, čís. 266 Sb. zák. a nar. vydaný ministerstvom vnútra a Štátnym úradom statistickým na základe výsledkov sčítania ľudu z 15. února 1921. Praha 1927.
Štatistický lexikon obcí v republike Československej III. Štatistický lexikon obcí v krajine slovenskej. Úradný soznam miest podľa zákona zo dňa 14. apríla 1920, čís. 266 Sb. zák. a nar., vydaný ministerstvom vnútra a Štátnym úradom štatistickým na základe výsledkov sčítania ľudu z 1. decembra 1930. Praha 1936.
BEZDĚK, B.: Menoslov obcí na Slovensku. Bratislava 1920. – PONIČAN, P.: Politický miestopisný soznam Slovenska dľa župného a okresného sriadenia. Bratislava 1923. – PONIČAN, P.- MICHELLER, F. – MOULIS, J.: Statistika obcí na Slovensku. Trenčín 1928. – PELIKÁN, J.: Nový miestopis Slovenska. Bratislava (1925). – PELIKÁN, J.: Všeobecný podrobný miestopis krajiny Slovenskej. Bratislava 1929. – JASPER, E.- HANOUSEK, K.: Administratívné rozdelenie a menoslov obcí Slovenska. Bratislava 1929. – HANOUSEK, K.: Miestopis Slovenska a jeho administratívne rozdelenie. Bratislava (1936). – CHYTIL, A.: Chytilův místopis republiky Československé. Praha (1923). – CHROMEC, B.: Místopisný slovník Československé republiky. Praha 1929.
Štátoprávne a územné zmeny z r. 1938 a 1939 zachytil lexikón obcí, ktorý vyšiel r. 1942.
Lexikon obcí Slovenskej republiky. Vydal Štátny štatistický úrad. Bratislava 1942. – ŠTÍPALA, J. – OBERTH, V.: Soznam obcí a miest Slovenskej republiky podľa dopravnej poštovej siete a verejnej správy. Liptovský Svätý Mikuláš 1942. – Názvy obcí, ktoré v tom čase patrili Maďarsku, sú z lexikónu Magyarország Helységnévtára 1941. Budapest (1941).
Po r. 1945 vyšlo niekoľko zoznamov obcí.
Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946. Vydal Štátny plánovací a štatistický úrad. Bratislava 1946. – Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho stavu k 1. júlu 1947. Vydal Státní úřad statistický. Praha 1947. – Malý soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho stavu k 1. septembru 1948 a počet zásobovaných osôb k 30. júnu 1948. Vydal Štátny plánovací a štatistický úrad. Bratislava 1948. – Soznam obcí v republike Československej II. Soznam obcí na Slovensku podľa správneho rozdelenie z 1. februára 1949. Vydal Slovenský plánovací a štatistický úrad. Bratislava 1949.
Vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948 č. 964 Úr. vestn. o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku sa hromadne premenovalo viac ako 700 obcí a zrušili sa maďarské a nemecké názvy niektorých obcí, ktoré sa dovtedy mohli používať paralelne s ich slovenskými názvami. V komisii, ktorá názvy upravovala, boli traja pracovníci vtedajšieho povereníctva vnútra, historici F. Bokes a B. Varsik a jazykovedci E. Jóna a J. Štolc. Nové názvy sa pomerne rýchlo ujali a stabilizovali. Úradný štatistický lexikón obcí vyšiel až r. 1955.
Statistický lexikon obcí republiky Československé 1955 podle správního rozdělení 1. ledna 1955, sčítání lidu a sčítání domů a bytů 1. března 1950. Vydal Státní úřad statistický a ministerstvo vnitra. Praha 1955.
Nový zoznam obcí vydali po administratívno-správnom rozčlenení r. 1960. Ďalší štatistický lexikón je z r. 1965.
Seznam obcí Československé socialistické republiky podle stavu ke dni 1. července 1960. Vydalo ministerstvo vnitra. Praha 1960.
Statistický lexikon obcí ČSSR 1965. Podle správního rozdělení 1. ledna 1965, sčítání domů a bytů 1. března 1961. Vydala Ústřední komise lidové kontroly a statistiky a ministerstvo vnitra. Praha 1966.
Po r. 1969 vychádzal štatistický lexikón Slovenskej republiky v osobitnom zväzku. Tak vyšli lexikóny z r. 1974 a 1982.
Statistický lexikon obcí ČSSR 1974. Podle správního rozdělení k 1. lednu 1974, sčítání lidu, domů a bytů k 1. prosinci 1970. Vydal Federální statistický úřad ve spolupráci s Českým a Slovenským statistickým úřadem a ministerstvy vnitra ČSR a SSR. Praha 1976.
Statistický lexikon obcí ČSSR 1982. Podle správního rozdělení k 1. lednu 1982 a výsledků sčítaní lidu, domů a bytů k 1. listopadu 1980. Vydal Federální statistický úřad ve spolupráci s Českým a Slovenským statistickým úřadem a ministerstvy vnitra ČSR a SSR. Praha 1984.
Opatreniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13. a 28. decembra 1990 (č. 12, 15/1991 Zb.) boli uverejnené zoznamy obcí tvoriacich jednotlivé okresy (prvý podľa územných obvodov). Samostatný Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992 vyšiel až r. 1994. Opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 24. novembra 1995 (č. 10/1996 Z. z.) bol uverejnený zoznam obcí a ich častí tvoriacich jednotlivé okresy a nariadením vlády Slovenskej republiky z 13. augusta 1996 č. 258 (č. 86/1996 Z. z.) zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júla 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky č. 221 Z. z.
Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 1992. Podľa správneho členenia k 30. júnu 1992 a výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov k 3. marcu 1991. Vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Bratislava 1994.
Z obdobia po r. 1920 však lexikóny a zoznamy obcí neboli pri sledovaní vývinu názvov obcí jedinými prameňmi, pretože všetky zmeny boli publikované priebežne.
Značný dosah na používanie úradných názvov obcí mal aj šiesty zväzok Slovníka slovenského jazyka, ktorý obsahuje slovenské názvy obcí a od nich utvorené prídavné mená a obyvateľské mená v mužskom i ženskom rode. Názvy obcí na Slovensku podľa zoznamu obcí, ktorý vydalo Ministerstvo vnútra SR a ktorý platil od 23. 11. 1990, obsahuje aj osobitná časť Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1991. Pri každom názve obce sa uvádza príslušné obyvateľské meno v mužskom a ženskom rode, ako aj príslušné prídavné meno. Všetky tri deriváty sú utvorené na základe súčasne platných slovotvorných postupov tak, aby sa v nich zreteľne odrážal celý názov obce.
Slovník slovenského jazyka. Zv. 6. Red. Š. Peciar. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1968, s. 153–254.
Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava, Veda, vydavateľstvo SAV 1991, s. 465–533.
Ťažisko práce je v obidvoch slovníkových častiach. Spracúvajú sa v nich názvy obcí Slovenskej republiky a názvy ich častí uvedené v prameňoch od r. 1773 do r. 1997. V prvej časti sú doložené názvy súčasnej obce a jej častí v spoločných heslách usporiadaných podľa abecedy. Ďalšie základné slová viacslovných názvov obcí sa spracúvajú v odkazových heslách.
Číslo hesla sa uvádza kvôli odkazom z druhej časti, zo slovníka starších a inojazyčných názvov. Za číslom sa nachádza súčasný úradný názov obce podľa stavu a administratívneho rozdelenia k 30. júnu 1997 (podľa Zoznamu obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy - príloha nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258-1996 Z. z.), za ním značka okresu a kraja podľa opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky z 30. septembra 1996 č. 299 Z. z., ktorým sa ustanovujú číselníky územných jednotiek Slovenskej republiky, a skratka historickej stolice podľa stavu na začiatku 20. st. Potom sa v tejto časti hesla uvádzajú údaje o administratívnom vývine obce a jej častí.
V jadre hesla sa uvádzajú spolu s časovými údajmi (údajmi o prameňoch) doložené podoby názvov, ktoré sú chronologicky usporiadané. Upravujú sa len minimálne. V hranatých zátvorkách sa rozpisujú skrátené podoby a dopĺňajú vynechané časti názvov. V názvoch z r. 1773 a 1808 sa upravujú písmená g na j, j na í a v- na u-, iné ako slovenské viacslovné názvy sa píšu so spojovníkom (Kis-Bicsa, Klein–Bitscha). V názvoch z r. 1863-1913 sa so zreteľom na praktickú stránku a rozsah slovníka upravuje grafika dokladov podľa normy, ktorá sa v lexikónoch uplatňovala od r. 1902. Dvojslovné a viacslovné názvy sa píšu dovedna (bez spojovníka), hláska c sa píše jednotne ako c (nie cz), podľa súčasného úzu v maďarčine sa upravila kvantita v slovách apelatívneho charakteru (új, hosszú, kút). V slovenských názvoch po r. 1918 sa podľa súčasnej kodifikácie upravili podoby prídavných mien dolný, horný, nižný, vyšný (nie dolní, horní, nižní, vyšní). Úpravami sa heslá stali prehľadnejšie a ich rozsah sa značne skrátil.
Odkazové heslá v tejto časti odkazujú na druhé (z hľadiska názvu pôvodne základné) slová viacslovných názvov obcí, napr. Bystrica p. Banská Bystrica, alebo v názvoch zložených z názvov dvoch obcí, napr. Bečov p. Sebedín-Bečov.
V druhej časti, v slovníku starších a inojazyčných názvov sú latinské, nemecké a maďarské názvy a staršie slovenské názvy súčasných aj pričlenených obcí so všetkými hláskovými a nepravidelnými grafickými variantmi usporiadané abecedne. Číslami odkazujú na heslá spracované v prvej časti. Viacslovné názvy sa v tejto časti, ktorá musí plniť aj úlohu indexu, uvádzajú viac ráz i vtedy, keď sú v heslách spracované ako jedno slovo, napr. Felsőribnyice; Ribnyice, Felső-. Nerozpisujú sa iba nemecké názvy so slovom Dorf a maďarské názvy so slovami fala, falu, falva, háza.
So zreteľom na praktické používanie je v tejto časti zjednodušené poradie, nerešpektujú sa dlhé a krátke samohlásky, nemecká hláska sch sa zaraďuje pred sci, ale slovenská spoluhláska ch sa zaraďuje po spoluhláske h (nie pred ci), spoluhláska š písaná ako ss je pred st a pod.
podľa opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky z 30. septembra 1996, ktorým sa ustanovujú číselníky územných jednotiek Slovenskej republiky č. 299/1996 Z. z. (pred lomkou značka okresu, za lomkou značka kraja).
BC Banskobystrický kraj
BL Bratislavský kraj
KI Košický kraj
NI Nitriansky kraj
PV Prešovský kraj
TA Trnavský kraj
TC Trenčiansky kraj
ZI Žilinský kraj
B1-5/BL Bratislava
BB/BC Banská Bystrica
BJ/PV Bardejov
BN/TC Bánovce nad Bebravou
BR/BC Brezno
BS/BC Banská Štiavnica
BY/ZI Bytča
CA/ZI Čadca
DK/ZI Dolný Kubín
DS/TA Dunajská Streda
DT/BC Detva
GA/TA Galanta
GL/KI Gelnica
HC/TA Hlohovec
HE/PV Humenné
IL/TC Ilava
K1-4/KI Košice
KA/BC Krupina
KK/PV Kežmarok
KM/ZI Kysucké Nové Mesto
KN/NI Komárno
KS/KI Košice - okolie
LC/BC Lučenec
LE/PV Levoča
LM/ZI Liptovský Mikuláš
LV/NI Levice
MA/BL Malacky
MI/KI Michalovce
ML/PV Medzilaborce
MT/ZI Martin
MY/TC Myjava
NM/TC Nové Mesto nad Váhom
NO/ZI Námestovo
NR/NI Nitra
NZ/NI Nové Zámky
PB/TC Považská Bystrica
PD/TC Prievidza
PE/TC Partizánske
PK/BL Pezinok
PN/TA Piešťany
PO/PV Prešov
PP/PV Poprad
PT/BC Poltár
PU/TC Púchov
RA/BC Revúca
RK/ZI Ružomberok
RS/BC Rimavská Sobota
RV/KI Rožňava
SA/NI Šaľa
SB/PV Sabinov
SC/BL Senec
SE/TA Senica
SI/TA Skalica
SK/PV Svidník
SL/PV Stará Ľubovňa
SN/KI Spišská Nová Ves
SO/KI Sobrance
SP/PV Stropkov
SV/PV Snina
TN/TC Trenčín
TO/NI Topoľčany
TR/ZI Turčianske Teplice
TS/ZI Tvrdošín
TT/TA Trnava
TV/KI Trebišov
VK/BC Veľký Krtíš
VT/PV Vranov nad Topľou
ZA/ZI Žilina
ZC/BC Žarnovica
ZH/BC Žiar nad Hronom
ZM/NI Zlaté Moravce
ZV/BC Zvolen
abov. Abovská (Abovsko-turnianska)
bratisl. Bratislavská
gemer. Gemerská (Gemersko-malohontská)
hont. Hontianska
komárn. Komárňanská
liptov. Liptovská
mošon. Mošonská
nitr. Nitrianska
novohrad. Novohradská
orav. Oravská
ostrihom. Ostrihomská
ráb. Rábska
spiš. Spišská
šariš. Šarišská
tekov. Tekovská
trenč. Trenčianska
turč. Turčianska
užhorod. Užhorodská
zemplín. Zemplínska
zvolen. Zvolenská
1773 – Lexicon universorum regni Hungariae locorum populosorum (z r. 1773). Budapest 1920.
1786 – KORABINSKY, J. M.: Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Preßburg 1786.
1808 – LIPSZKY DE SZEDLICZNA, J.: Repertorium locorum objectorumque in XII tabulis mappae regnorum Hungariae, Slavoniae, Croatiaeet confiniorum militarium magni item principatus Transylvaniae occurentum. Budae 1808.
1863 – Magyarország Helynévtára. Budapest 1863.
1873 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1873. Budapest 1873.
1877 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1877. Budapest 1877.
1882 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1882. Budapest 1882.
1888 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1888. Budapest 1888.
1892 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1892. Budapest 1892.
1895 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1895. Budapest 1895.
1898 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1898. Budapest 1898.
1902 – A Magyar Korona Országainak Helységnévtára 1902. Budapest 1902.
1907 – A Magyar Szent Korona Országainak Helységnévtára 1907. Budapest 1907.
1913 – A Magyar Szent Korona Országainak Helységnévtára 1913. Budapest 1913.
1920 – Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Bratislava 1920
1927 – Statistický lexikon obcí v republike Československej III. Statistický lexikon obcí na Slovensku. Úradný soznam miest na základe výsledkov sčítania ľudu z 15. února 1921. Praha 1927.
a pod. a podobne
č. číslo
č. o. časť obce
o. obec
okr. okres
p. pozri
pričl. pričlenený
r. rok, roku
resp. respektíve
rozčl. rozčlenený
Sl. z. Slovenská zákonník
st. storočie
Úr. vestn. Úradný vestník
v. o. vojenský obvod
vyčl. vyčlenený
Zb., Z. z. Zbierka zákonov
zlúč. zlúčený
(Údaje o nových obciach sa uvádzajú podľa stavu do 30. júna 1997 pred oddelením.)
Hlboké nad Váhom BY/ZI trenč. 1998 vyčl. z o. Bytča (243)
Horná Ves ZH/BC tekov. 1997 vyčl. z o. Kremnica (1113)
Hrkovce LV/NI hont. 1998 vyčl. z o. Šahy (2300)
Kuzmice TO/NI nitr. 1997 vyčl. z o. Topoľčany (2419)
Štefanovičová NR/NI nitr. 1997 vyčl. z o. Mojmírovce (1497)
Šuja ZA/ZI trenč. 1997 vyčl. z o. Rajec (1953)
Zlatno PT/BC novohrad. 1998 vyčl. z o. České Brezovo (319)