Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

znak¹ -u m.

1. výrazná charakteristická vlastnosť, črta: osobitné z-y národa, sprievodné z-y industrializácie; dedičné, pohlavné z-y

2. viditeľný prejav niečoho, príznak, symptóm: z-om jeho práce je presnosť, na z. protestu odišiel

3. znamenie (význ. 1), signál: svetelný, návestný z., dať niekomu z. kývnutím hlavy

4. názorné vyjadrenie, označenie (pojmu ap.): z-y písma, z. násobenia, rovnosti

5. predmet, obraz ap. názorne, symbolicky vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny z., z. mesta Žiliny, mať v z-u orlicu; z. kríža

6. vec, jav, kt. je (na zákl. konvencie) nositeľom istého myšlienkového obsahu: veda o z-u; lingv. jazykový z. jednotka jazyka (morféma, slovo, veta) majúca pomenúvaciu, významovú a často i dorozumievaciu funkciu;

znakový príd.: z-á forma, z. ráz;

znakovosť -i ž. znaková povaha

znak² -u m. spôsob plávania, pri kt. je plavec obrátený chrbtom k vode

črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica

3. p. čiara 1

náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)

príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia

stopa 1. odtlačok po spodnej časti nohy (chodidla) al. po obuvi na zemi, v snehu a pod.: ľudské stopy, zajačie stopy • stupaj: v snehu ostávali stupaje čižiem • šľapaj: zanechávať šľapaje v blate • šľapa: robiť šľapy mokrými nohami • tlapa (stopa zvieracieho chodidla) • kniž. kročaj • hovor. zastaráv. šľak

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: stopy únavy na tvári • znak • známka: v očiach má znaky, známky bolesti • znamenie • kniž. sled: prepadol sa bez sledu (Vajanský)

3. p. zvyšok

výraz 1. vyjadrenie, prejavenie niečoho, obyč. citového, myšlienkového stavu; to, čím sa niečo takto prejavuje • prejav: výraz uznania; dar ako výraz vďaky; prejav lásky, sústrasti • znak: vyznamenanie ako znak úcty

2. p. vzhľad

značka viditeľný al. inak vnímateľný poznávací znak: štátna poznávacia značka, ochranná značka • značenie: dopravné značenie • označenie: označenie tovaru • vyznačenie • signatúra (značka knihy, predmetu a pod. v knižnici, v zbierke): signatúra zborníka • šifra (značka slúžiaca na utajenie správ): nevedel rozlúštiť šifry • ciacha (úradná značka potvrdzujúca správnosť mier, váh a pod. al. rýdzosť drahých kovov) • punc (úradná značka potvrdzujúca rýdzosť drahých kovov): zlatá retiazka s puncom • znamienko: urobiť si znamienko v kalendári • znak (názorné vyjadrenie niečoho): znak rovnosti

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

znak¹, -u m.

1. výrazná, rozlišujúca vlastnosť, charakteristická črta niečoho: charakteristické z-y národa, štýlové z-y ľudových piesní; sprievodný z. revolúcie, hlavné z-y krízy; vonkajšie, vnútorné z-y niečoho; dedičné z-y človeka; dôležitým z-om básne je rým; tuctová tvár bez osobitných znakov (Jaš.); zachytí (v literatúre) typické životné znaky istého kraja (Mráz);

2. viditeľný al. ináč vnímateľný prejav; znamenie, známka niečoho; príznak, symptóm; stopa: Počali sa javiť pri ňom znaky pomätenosti. (Záb.) Mnoho sveta cestuje, znak, že je mnoho práce. (Kuk.); zatrúbiť na z. víťazstva, odmeniť niekoho na z. uznania, spokojnosti, úcty, vďaky; vstať na z. protestu; Ani znaku, že by počula. (Fig.) Perie spálil, aby nebolo ani znaku po husi. (Taj.); hovor. Chlebnický sa poklonil o znak hlbšie (Kuk.) trochu, o poznanie.

3. prostriedok na oznámenie niečoho, znamenie, pokyn; signál: z. súhlasu, z. odporu; Prístav svetlom znaky dáva. (Šteinh.) Dekan dal znak, že môže sa začať skúška. (Taj.) Zaklepal tri razy na dvere, ktoré sa na tento znak otvorili. (Kal.)

4. viditeľná značka al. predmet slúžiaci na označenie niečoho; symbol; odznak: písomným z-om čísla je číslica; čínske z-y čínske písmo; grafické z-y; hraničný z.; z-om snúbencov sú snubné prstene; materinský znak na ľavom líci (Pláv.) znamienko; Vypálili mu ohnivý znak. (Kuk.); štátny, šľachtický, kráľovský, rytiersky z. erb; címer;

5. predzvesť, znamenie: Celú noc to Majdulino dieťa vyplakávalo, to je zlý znak. (Jégé)

6. lingv. jazykový z. (v štrukturalizme) spojenie označeného (odrazu skutočnosti v predstavách všeobecného, kolektívneho charakteru) a označujúceho (zvukového obrazu slova, výrazu);

7. filoz. na rozdiel od obrazu útvar, ktorý má s predmetom aj nesúhlasné vzťahy;

znakový¹ príd. k 4, 5, 6: z-é písmo; z-á pamäť ktorej činnosť napomáhame rôznymi znakmi; jazykové javy majú z. charakter; z-á teória jazyka;

znakovosť, -ti ž. vlastnosť niečoho znakového; symboličnosť: z. umenia, z. prejavu; z. jazyka vlastnosť jazyka ako systému znakov;

znáčik, -a i -čka/-čku m. zdrob. expr. k 2, 4: Ani znáčku po ňom nebolo. (Dobš.) Baba odviazal (z krku) drahocenný znáčik. (Vaj.)

znak², -u m. obyč. len v spojení na znak (novšie pís. naznak) dolu chrbtom, ležiac na chrbte: Ľahnem si na znak. (Taj.) Jurko ho položil na znak. (Tomašč.); šport. plávať znak štýl v plávaní, pri ktorom plavec leží horeznak;

znakový² príd.: z-é preteky v plávaní naznak