zmijí -ja -je príd.
zmija, -e, -í, -am, -ach ž. vretenica: Do dier lesklé vliezli zmije. (Hviezd.); pichnutie jedovatej zmije; Dym sa zvíjal nad pahrebou ako zmija. (Kost.);
pren. o falošnom, úlisnom človeku, zradca: Ach, ty, zmija! chcel si sa dostať do mojej rodiny! (Skal.) Anča — zmija pozerá kradmo k nemu. (Tim.)
● chovať, ohrievať z-u na vlastných prsiach, na vlastnej hrudi ujať sa zlého, nevďačného človeka;
zmijí, -a, -e príd. zried.: Každého šiesteho hodiť do zmijích klietok. (Fig.)