lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí
2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece
3. p. uloviť
zlapiť p. lapiť 2
zlapiť, -í, -ia dok. expr. zried. (čo) chytiť, schytiť, vziať, uchopiť: Treba zlapiť rozum pod krky. (Jil.)
zlapiť dk polapiť, chytiť, zadržať: zbognika zlapili a do wezenga wedli su ho (LIKAVA 1591 E); pod mlakami zlapil Juro Smichula a Jakub Janiglos mnoho na plte (VIKARTOVCE 1783); teg gisteg noci prissli ti zradcowe a nepritelowe, Archiassa krale zlapili a zamordowali (SJ 18. st)