zarieknuť -e -u -kol, zariecť -rečie -rečú -riekol dok. v min. odstrániť niečo zlé, nepríjemné vypovedaním ustálených formúl ap.: z. diabla; liečiť z-tím;
nedok. zariekať, zariekavať -a
zarieknuť sa -e -u -kol, zariecť sa -rečie -rečú -riekol dok. zaumieniť si prestať niečo robiť; zapovedať sa: z. sa piť pálenku; z-l sa, že viac nepríde; z. sa zlého; zbytočne sa z-la
nedok. zariekať sa, zariekavať sa -a
zariekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, zariekavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
zariekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa, zariekavať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čary • bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať • expr. bosoráčiť • kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca • eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekať • zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
zariekať, zariekavať 1. p. čariť 2. p. prosiť
zariecť sa, -rečie, -rečú, -riekol i zarieknuť sa, -ne, -nu, -kol dok. (čoho, so spoj. že, s neurč. i bezpredm.) dať slovo, sľúbiť niečo nerobiť, neurobiť, zapovedať sa: Nesmieš sa ničoho zariecť. Ani Popper s nemôže zariecť, že nebude už handry vláčiť. (Kuk.) Hráško zariekol sa piť pálenku. (Vaj.) Iľa sa zariekla ísť viac do Ťapákov. (Tim.) Zarečieš sa ty, počkaj! (Kuk.) Zariekol sa, oľutoval. (Hviezd.);
nedok. zariekať sa, zried. i zariekavať sa, -a, -ajú
zariekať, -a, -ajú nedok.
1. zried. i zariekavať, -a, -ajú (koho, čo i bezpredm.) podľa predstáv poverčivých ľudí spôsobovať niekomu urieknutie, čarovať: Čarodejnica vedela zariekať diabla. (Chrob.); z. chorobu; Pookiadzala Bertinu zelinkami, mrmlala nad ňou, zariekavala. (Jil.)
2. expr. (koho) úpenlivo, naliehavo prosiť: láska prosí, zarieka (Hviezd.);
dok. k 1 zarieknuť i zariecť
zariekať sa i zariekavať sa p. zariecť sa
zarieknuť, -ne, -nu, -kol i zariecť, -rečie, -rečú, -kol dok. (koho, čo, komu čo) podľa predstáv poverčivých ľudí spôsobiť chorobu, škodu niekomu al. vôbec nepriaznivý, nepríjemný stav niekoho al. niečoho, počariť, počarovať, urieknuť, porobiť: (Šimon) chodí ani pomátaný. Drak ho zariekol. (Chrob.); z. niekomu šťastie;
nedok. zariekať, zried. i zariekavať