Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zachmúrený príd.

1. zamračený (význ. 2), zamosúrený: z. starec; z-á tvár, z. výzor

2. zahalený chmárami, zamračený, zatiahnutý: z-á obloha, z. deň chmúrny;

zachmúrene, zachmúreno prísl. k 1 i vetná prísl. k 2: z. hľadieť; vonku je z.;

zachmúrenosť -i ž.

zachmúrený -ná -né 2. st. -nejší príd.

*zasmušilý → správ. zachmúrený, zamračený, zadumaný, smutný

nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivý • nemilý • neláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatia • mrzutý • namrzený • nevrlý • namosúrený • kniž. morózny • hovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzor • zamračený • mračný • zamosúrený • pochmúrny • pošmúrny • zachmúrený • chmúrny • zastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladu • studený • chladný • odmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správanie • mrazivý • odmietavý • pren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomu • pren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivý • nepríjemný • zlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasie • kniž. nehostinný • drsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný kraj • pochmúrny • pošmúrny • chmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domu • ťaživý • smutný • kniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba

zachmúrený 1. p. zamračený 1, 2 2. p. nevľúdny 1

zamračený 1. zahalený mrakmi • zaoblačený • zachmúrený • oblačný • mračný: zamračená, zachmúrená obloha; oblačné, mračné nebo • zatiahnutý • zastretý: zatiahnuté rána • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • podmračný • podmračený: chmúrny, pochmúrny deň • zried. mračistý (Hviezdoslav)

2. tváriaci sa nevľúdne, nevľúdne vyzerajúci • zachmúrený: zamračená, zachmúrená tvár • zried.: pochmúrený • podmračný • podmračený: podmračený pohľad • chmúrny • pochmúrny • pošmúrny • mračný: pochmúrny výraz • zazerajúci • expr.: zazeravý • zamosúrený • zmraštený: stále chodí zmraštený • pejor. gánivý • zried. zázrivý • expr. zried. umrštený: zamosúrený, gánivý pohľad • poet. zmračený (Hviezdoslav)

p. aj nevľúdny

zachmúrený príd.

1. (o tvári človeka) zamračený, nahnevaný, zakabonený: zachmúrená, starosťami zaujatá tvár (Kuk.); Učiteľ má čelo zachmúrené. (Ráz.-Mart.); zachmúrené oči (Jégé); To je pekne, keď je žena veselá, nie zachmúrená ako vy. (Tim.) Bol celý večer zachmúrený, málo hovoril. (Jes.)

2. zahalený hmlou, mrakmi, zamračený, pochmúrny, nevľúdny, zakabonený: Noc premenila sa na zachmúrené ráno (Jes.) zamračené.

3. majúci zlú náladu, svedčiaci o zlej nálade, vzbudzujúci pochmúrnu náladu: zachmúrený dom (Jes.) majúci neveselý, pochmúrny výzor; pre. tupá, zachmúrená myseľ (Vám.) nejasná;

zachmúrene prísl. zamračene, nahnevane: Pozreli na seba zarazene, zachmúrene. (Krav.) Zachmúrene vytiahol mešec. (Jégé);

zachmúrenosť, -ti ž. nahnevaný výraz tváre; zlá nálada: zasiahnutý domácou zachmúrenosťou (Šolt.)