Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

za predl.

A. s G vyj.

1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána; stalo sa to za povstania, za vojny

2. podmienku: za prítomnosti, za tepla

B. s A vyj.

1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu

2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu

3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz; viesť za ruku

4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin; viniť, potrestať za prehru; pre nič za nič (udrieť)

5. podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok

6. mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún; za necht, za hlt, za (mačný) mak málo

7. časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas; za okamih, za amen rýchlo

8. prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec

9. zástupnosť; postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové; učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho

10. väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov; zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku

C. s I vyj.

1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami; byť za horami za dolami ďaleko; držať jazyk za zubami mlčať

2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom; pustiť sa za priateľmi

3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď; často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým

4. spôsob: robil všetko za ním podľa neho; skúšať žiaka za žiakom všetkých žiakov

5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom

6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou

7. väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim; cesta za svetlom, honba za majetkom

zahorúca, pís. i za horúca prísl.

zamak, pís. i za mak prísl.

zamlada, pís. i za mlada prísl.

za predl. s G, A, I

za studena prísl.

za surova prísl.

za tepla prísl.

za triezva prísl.

cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)

2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)

3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)

4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)

5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)

6. p. napriek 2 7. p. vyše 2

namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti • miesto: prišiel namiesto, miesto brata • za (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráča • v mene • zastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkých • odb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky

od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

4. p. cez 5

po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu

4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou

pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli

2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti

pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy • nespráv. vo vnútri

2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo) • počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil • za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie • na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať • o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky • so zreteľom na • s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo) • do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

6. p. po 8 7. p. pri 5, 7

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

za predl.

I. s 2. p. vyjadruje

1. čas, dobu, v ktorej (-om) sa niečo deje, v priebehu, za trvania niečoho, v čase, počas, cez, v: za rána, za (ranného) svitu, za noci, za tmy, za bieleho (jasného ap.) dňa, za vidna; Za celej cesty nepovedal nikto ani slova. (Min.); za starých (oných, našich) čias, za onoho času; za mladi, za dievčenstva, za mládenectva; za vojny; za maďarskej vlády; za kráľa Mateja Korvína; Za nebohého farára to nebývalo (Taj.) keď žil. Takto to robievala i za života mužovho. (Kuk.); za môjho pobytu (Taj.); raz za života;

2. spôsob, podmienky al. sprievodné okolnosti deja. kosiť za rosy; za pekného počasia; za (ne)prítomnosti niekoho, niečoho; za každej okolnosti (za každých, mimoriadnych okolností); za ťažkých podmienok; za veľkých bolestí; meno za slobodna; za čerstva, za studena, za tepla, za horúca; za živa;

II. so 4. p. vyjadruje

1. miestny vzťah; smerovanie na zadnú stranu, na zadné (vzdialenejšie, neprístupnejšie, skrytejšie ap.) miesto vzhľadom na niečo, na niekoho: slnko zapadlo za hory, zašlo za mraky; zahnúť, zabočiť za roh; vyjsť za dedinu, za mesto; za hory, za doly ďaleko; nevydarená cesta za more (Fig.); Učupili sa za pilier. (Kuk.) Sneh sa trúsil na holé telo za košeľu. (Švant.) Azda mi to pierko za klobúčik dá. (Horal) Založil si ruky za seba. (Hor.); sadnúť si za stôl; posadiť niekoho za mreže uväzniť ho; jazyk za zuby! mlč, mlčte;

2. časový rozsah, časové vymedzenie; čas, dobu v ktorej (-om) sa uskutočňuje nejaký dej, v priebehu, v trvaní, počas, cez: za pár sekúnd, za okamih, za chvíľu, za týždeň (napr. niečo urobiť); prejsť cestu za hodinu; Ani na repe toľko za deň nezarobíte. (Smrč.) Za ten čas sa všeličo zmení. (Švant.) Nik s ním za celý čas neprehovoril ani slovo. (Štef.); raz za (uhorský) rok, raz za čas zriedkakedy, pomerne zriedka; A potom skonali za amen (Švant.) vo chvíľke; používa sa nenáležite namiesto časovej predl. o: „prísť za chvíľu, za minútu, za hodinu“, správ. o chvíľu, o minútu, o hodinu;

3. cenu, hodnotu niečoho: Za 4 franky 40 centimov mohol sa do vôle nabažiť pohľadov na jazero. (Tat.) Či ma už za nič nemáte? (Laz.); neceniť si ani za deravý groš; nestáť za reč; nestáť za fajku dymu (tabaku);

4. okolnosť, že sa niečo niečím platí, vymieňa, odmeňuje ap.: kúpiť za (posledné) peniaze, predať tovar za hotové (za polovicu); nemať za čo kúpiť; zaplatiť za robotu; utŕžiť za ovocie; Za málo peňazí málo muziky. (porek.) Je to za jedny peniaze. (úsl.) Mohli ste zaň (za gunára) dostať pekný groš. (Laz.) liečil za babku (Zúb.) lacno; robiť za peniaze; učil za veľké groše (Vaj.) za chlieb vďačiť sa skalou (Vaj.); Nemci dávali marku za osem korún. (Štef.); ... že im ho (Ondráša) striga vymenila za pekné, podarené dieťa (Kuk.);

5. podmienku, okolnosť, za ktorých sa dej uskutočňuje: Za živú dušu si nespomeniem na nikoho. (Smrč.); za každú cenu pri akýchkoľvek podmienkach; za nijakú cenu v nijakom prípade; (ani) za svet, za nič na svete (napr. nepovedať);

6. príčinu, dôvod niečoho: nehanbiť sa za svoj pôvod (rod), za svoju reč; pomstiť sa za niečo; nehnevať sa za to; Justína sa nebude mať za čo srdiť. (Laz.); nemôžem za to; ospravedlniť sa za správanie; ďakovať za radu, pozdrav; ďakujem za opýtanie; Prenasledoval ho i za maličkosti. (Gráf) Hodia ich na front, za trest. (Fig.); pre nič za nič, za nič pre nič bezdôvodne; pre mňa za mňa výraz ľahostajnosti, nezáujmu;

7. stav, postavenie, funkciu, účel, vlastnosť ap.: ísť za učňa, za murára, za šoféra, byť za paholka, vziať za vojaka, volať niekoho za kmotra, za svedka, adoptovať za syna; prihlásiť sa za dobrovoľníka, za strážnika; zvoliť za predsedu, za prezidenta; oblečený za vojaka (Taj.); hlásiť sa za Slováka; pasovať za rytiera; vysvätiť za kňaza; vybrať si niekoho za muža; stavať, brať niekoho za vzor; uznať za chorého; vyhlásiť za mŕtveho; mať za blázna, považovať za hrdinu; uznať za vhodné; nebrať, nemať za zlé, pokladať za rozumné, za vybavené, za zbytočné, za vec cti, za hanbu ap.; držať si za povinnosť; klásť niekomu za vinu; dať niekomu za pravdu; vziať za základ; stačiť za dôkaz; mať za následok, mať za úlohu; stáť za úvahu, za pokus; padnúť za obeť; debna, ktorá slúžila za stôl (Min.); pozemok nehodiaci sa za pasienok (Min.);

8. prospech; a) zastupovanie (= miesto, namiesto): Ja som zaďakoval za teba. (Kuk.) Robil už za otca aj za mater. (Švant.) Ruku si zaňho do ohňa nedám. (Laz.) Ja zodpoviem i za teba. (Kuk.) Jeden za všetkých a všetci za jedného; b) podporu, pomoc, výpomoc, prispenie: boj za mier, za pokrok; bojovať, umierať za vlasť, za slobodu; boriť sa za práva ľudu; nachnúť sa za vec; modliť sa za zomrelých; zodpovednosť za výchovu, za bezpečnosť; Či pohol čo len malíčkom za všeobecné dobro? (Vaj.) Značná čiastka (peňazí) šla za liečenie. (Jégé) Či sú všetci za štrajk? (Krno) Kto nie je za mňa, je proti mne. (Vaj.)

9. približné množstvo, mieru: naliať za pohárik (pálenky), nabrať, vypiť za hrnček mlieka, vody, zjesť za tanier polievky; zjesť za dvoch veľa; za hrsť soli, za misu kapusty, za vrece zemiakov, za kôš dreva; za náprstok troška; za (máčny) mak (máčik) trocha; spraviť za chlapa (Fig.) veľa, ako chlap;

10. prostriedok, nástroj: vziať, viesť dieťa za ruku; chytiť, držať koňa za uzdu, za ohlávku; líška sa chytila za chvost, za nohu; Zavesil si košík za remeň na plece. (Bed.); ťahať za jeden povraz (koniec);

11. zasiahnutie časti nejakého celku (zásahový predmet). chytiť niekoho za prst, za košeľu, za rukáv, chytiť niekoho za golier ap.; držať sa za ruky; držať niekoho za šticu, za vlasy; myknúť, trhnúť niekoho za plece; vyťahať niekoho za uši; chytať sa za brucho pri smiechu;

12. predmet: zaručiť sa za niekoho; ohlásiť sa, zaujať sa za druhých; prosiť, prihovoriť sa za niekoho; vyhorieť, trpieť za iného; ísť, vydať sa za niekoho;

13. v spojení čo za má význam „Aký“ (výraz čo za sa často spája s 1. p., pričom za stráca funkciu predložky): Ktovie, čo je to za človeka? (Jaš.) Čo tu máte za poriadok?! (Min.) Čo je to za stanica? (Tomašč.) A tí čo za šľaka nesú? (Pláv.) Už vedel, čo sú to za kati. (Krno)

14. obyč. po sponových slovesách byť a mať (často iron.) hodnotenie, kvalifikovanie (často sa spája s 1. p., pričom stráca funkciu predložky): To sa mi za tanečníkov! (Urb.) Budeže mať za trh! (Taj.) A do vody som padol ako žaba. Bol som ja za hrdina. (Krno)

III. so 7. p. vyjadruje

1. miestne vzťahy; miesto, umiestnenie, polohu vzadu, na konci, na opačnej, na druhej strane; na zadnom (vzdialenejšom, neprístupnejšom) mieste: sedieť za stolom (za vrchstolom), za pecou; tu vonku, za plotom nemocnice (Min.); za dedinou, za mestom, za morom; Našiel krčmu hneď za rohom. (Štef.) Počuje za chrbtom známe zvonce. (Chrob.); robiť niekomu niečo za chrbtom tajne, neúprimne, pokrytecky; zavrieť za sebou dvere; Zatiahol za sebou šedivú záclonu. (Fr. Kráľ) byť za pätami bezprostredne blízko; za vetrom na mieste, kde nefúka, pren. v ústraní, v istote, v pokoji; Obloky sú také zabeľmené, že nevidno, čo je za nimi. (Heč.); hovor. sedieť za mrežami v žalári; škrabať sa za ušami; držať jazyk za zubami mlčať; hovor. stáť si za slovom byť zásadový;

2. časovú al. miestnu následnosť; poradie, postupnosť: „Si tu dávno?“ „Rok za tebou.“ (Taj.); kým nastal za nocou deň (Fig.); za ním nasledovali iní (Urb.); Za každým radkom pýtal pálenky. (Taj.); opakovať niečo za niekým; jeden za druhým; fajčiť cigaretu za cigaretou; ubiehala stanica za stanicou; kus za kusom; míňal sa rok za orkom; slovo za slovom; krok za krokom pomaly, postupne;

3. (po slovesách pohybu) smerovanie, smer, cielenie k niečomu al. niekomu (obyč. vzdialenejšiemu): bežať za ostatnými; vybehla za ženami (Vaj.); Za statkom bežia pohoniči. (Kuk.) „Za mnou!“ kričí z plného hrdla. (Zúb.) Mácha za nimi klobúkmi. (Kuk.) Vyšli na holé sedlo a odtiaľ niže za hlasom píly. (Tat.); vystrieť ruky, načiahnuť sa za niekým, za niečím; zahľadieť sa za niekým, obzerať sa za dakým, dačím; Začul, ako ktosi za ním volá. (Urb.); ťahať, vliecť nohy za sebou; vybral sa za cestou (Jil.) po ceste;

4. účel, cieľ: ísť za chlebom, za prácou, za zárobkom; Hybaj za svojou robotou. (Janč.) Za kšeftom pochodili pol sveta. (Zgur.); zháňať sa za husami (Kuk.); Pôjdem za pánom, nesmie nám znížiť. (Krno); chodiť za dievkami; lipnúť za ženami; byť zbláznený za niekým; túžba za domovom; túžiť za pokojom (Jes-á); Pachtila sa za bohatstvom. (Fig.)

5. príčinu, dôvod: plakať, banovať, smútiť za niekým, za niečím; Prišlo mi ľúto za mojou peknou mladosťou. (Kuk.) A mohli by si chlapci pooblizovať všetkých desať prstov za ňou. (Laz.) Poprel za tým účelom skutočnosť, v ktorej žil. (Bedn.)

6. spoločenstvo, spojitosť, skutočnosť, že niekto al. niečo má oporu, pomoc, posilu v niekom, v niečom: Nezabúdajte, že za richtárom je veľa ľudí na kopaniciach. (Zgur.) Remeň je hračkou, za ktorou stojí Horovič. (Urb.)

7. vo výrazoch mať niečo za sebou, niečo je za niekým niekto niečo prežil, niečo je pre niekoho minulosťou: mať vojenčinu za sebou; Tak to by bolo za nami — mrmlal. (Štef.)

8. predmet: Otec iba za pálenkou. (Ráz.) Nedajte čakať za sebou k večeri. (Tim.) Farár čakal za spevom (Taj.) kým sa spev skončí. Nemôže sa zbaviť spomienky na toho, za ktorým jej srdce bilo. (Švant.)

9. kraj. spôsob (= podľa): Ta jeho príkladom rozknísali sa i tátoše. (Kuk.) Aby sme šli za presvedčením hlasovať (Taj.) podľa presvedčenia. Chcú užiť muziky a tancujú za ňou (Kuk.) podľa muziky; razí za okovitkou (Kuk.) okovitkou

dlhý [dl(u)-, del-, dlí-], 2. st. dlhší [dl(u)h-, dlk-] príd
1. majúci veľký rozmer po dĺžke, pretiahnutý: platz zostaweny tak ssyroky y dluhy (P. ĽUPČA 1552); ručník na oltár dlhý (DOMANIŽA 1628 E); dlchšie sedla (B. BYSTRICA 1704 E); cestu na dlyhom kuse sprawowat powynni gsu (ZÁZRIVÁ 1770); list delhi (LADCE 1772)
F. z dluhým nosem zahanbenj a karhánj podstupiti (MP 1718) expr zahanbene; lide z dluhimi rukami, kteri na statki druhich czihagu (MS 1758) chamtivci; protoz som gu (ženu) pustal na dluchssy provas (KC 1791) nechával jej viac voľnosti; učme sa mlčety, obzwlasste ty, ktery su dluheho gazika (WS 18. st) sú klebetní
2. trvajúci dlhý čas: do dlhey chwile (ŽK 1473); dlhe czasy (OČOVÁ 1588); dluhy wek (PREŠOV 1654); prospiwa dluhim zimnicem (RN 17.-18. st); zima omnoho dlukša byva (KRUŠETNICA 1776)
L. provexit orationem meam vestra benignitas: wassa dobrotiwost učinila toto, že sem w reči dluhy bywal (KS 1763) obšírne, zoširoka som sa vyjadroval; ráno ňikďe juž dlkším časem ňestáli (BR 1785) dlhšie; d. cesta, fúra, furmanka, poriadka vykonávaná so záprahom vyžadujúca si viac času: furmanka dluhssa od dwuch dnech (K. BELÁ 1773); dluhu poriadku ze statkom vykonali (Ľ. ULICA 1774 LP); dlhe cesty aby v dobrem čase se konali (SITNO 1780 LP); dlhu furu vypravujeme (DETVA 1793 LP); (za/prez) d. čas, d-ú chvíľu dlho: žaden za dluhu chwily wen newjssel (KRUPINA 1691); za dluhy čas museli ležat (SELEC 1716 LP); dvorsky nas pres dluhy čas v arešte drži (BADÍN 1768 LP); diu: dlúho, dluhy čas (KS 1763)
F. dluchssia sobota než nedela (SiN 1678) iron o nenáležitej miere dvoch na seba sa viažucich vecí; nezačjnegte rozmlauwánj s gednau osobau, a ostatnj aby zatjm dlauhau chwjli měly (RPM 1795) nudili sa
3. (o človeku) štíhly a vysoký: shlidáme čloweka welmi dluhého (VP 1764)
P. tpn poss. Dalhapala (Dlhé Pole pri Krupine 1266 VSS); mons Dolha (pri Michalovciach 1336 VSS);
x. atpn Jan Dlhi (v ŽILINE 1511); -o, 2. st dlžie, dlž(š)ej, dlhšie [dl(ú)-, dú-] prísl
1. k 1: zkrageg gi (reďkovku) dluze (LR3 18. st) pozdĺžne
L. petružlinowe korienky pokragag na dlho (RTA 17. st) na dĺžku, po dĺžke; zem, která na ssyrokost aneb na dlho 30 stadia w sebe obsahuge (KS 1763)
2. k 2: to stalo tak dluho (ŽK 1454); malsenka ma dluzye zyla ode mne (DECHTÁRE 1540 E); 40 dnj aneb dlžeg (RT 17. st); nagdlukssie do polnocy (KLÁŠTOR p. Z. 1724); podobnie rečj dlho mluwiewala (D. KUBÍN 1799); longulum: maló dlúho (KS 1763) nedlho; tenkrát sa zdvíhli tím silňejšé, čím dlhšéj zdržané bili, kriki; on sa tam dlžšéj ňechcel baviťi (BR 1785)
L. (Ján Makovica môže nezaplatený dlh haniť) tak dluho, dokowadz (!) bich gemu wsseho toho nesplnyl (ZVOLEN 1445) dovtedy; warenj se tak dlho continuuge (RT 17. st); od d-a, za d. prísl výraz: probuďte se z hlubokeho sna, w kterém od tak dluha zahruženj gste (MP 1718) oddávna; w octe močene meso za dluho neporusseno zostawa (PR 18. st) dlho

horúci príd
1. veľmi teplý, vrelý, rozpálený, žeravý: z horúcyho pekla (CC 1655); horuceg poliewky (RT 17. st); hrianku z horúcim winom (MT 17. st); wetr prudky a horúcy (KB 1757); dichom swogim horucim (MS 1758); w horucim popele (RO 18. st); suchy a horuci marecz (PR 18. st); tu nadobu vistaw na horuce slnce pres celé leto (Zel 18. st)
2. (o organizme) horúčkový, horúčkovitý, zapálený: wodka proti horucym nemocam; mast od horucych čerwenych očj; proti horucym opuchljnam (RT 17. st); o horuce zimnicy (HT 1760); w hlawah horuczu bolest (RO 18. st)
3. prezrádzajúci mocný cit, vrúcny, vrelý: zkrss horucu modlitbu (PrW 1780); naghoručegssú lásku, s kterú wsseckych milowat budem (BlR 18. st); abi z horucu horliwostu sme se zapalili (SJ 18. st);
x. pren horuce wilite slzy (WO 1670)
4. prchký, prudký: konj gest naturi horučeg (PR 18. st)
F. expr zedou bi si ty sto horucich ssliakou (T. TEPLIČKA 1757) čokoľvek; za h-a prísl výraz bez meškania, za čerstva, ihneď: ma se hned za horuca zpočatku na niečo medu natrieti (RTA 17. st); abi hňedki za horuca vrchnosti oznámila (BR 1785); -o prísl k 1: cibulu dobre uwar a horuco prikladag (PR 18. st) horúcu; k 3: ferventer: wrele, wrúcňe, horliwe, horučó (!) (KS 1763); (je) horúco vetná prísl veľmi teplo: neni w kragne tegto ani welmj horuco, ani zimno (KrP 1760)

starodávny príd
1. pochádzajúci z dávnych čias, majúci staroveký pôvod, ráz, starobylý: nebo rowne yako wogaci, můg mili krestianski dobri priteli, starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowali proti strelbe (TC 1631); lide starodawni tela umrele palyly (KoB 1666); malomocénstwi za starodáwné sa uznáwát bude (KB 1757); annales, kronika: poznamenánj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwných (WU 1750); pervetustus: staroswetský, starodáwny; fundatus: založeny, starodáwny, starodáwno wystaweny (KS 1763); pisse Antonius Natta, že u starodawnych pohanuw bil obyčeg, že kral kralowi hadki odpisowal, gestli uhadel, dal mu peňize, mesto, čo dati prislibil (GK 1779)
L. práv podľa, vedľa s-o obyčaja, s-ej obyčaje, poriadku, spôsobu, zvyku, zvyklosti podľa tradovaných právnych predpisov, obyčajového práva; tradície: na ktereyzto weczy lepssy a gisteyssy swedomy a pewnost lydkupp wedle starodawneho obyczege w dome richtarskem naleli a pili; potwrdil gest wedle starodawneho zwyku a obyčege swedomu a litkupem (P. ĽUPČA 1543); ( 1626); podle zwyklosty starodawneg panom messtanom dano wyna do domu (ZVOLEN 1645); assuetudo: zwyklost, obyčeg, zwyk, mraw, starodáwný spůsob (WU 1750); vedle takoveho noveho urbara vetše povinosti nam pripadli, jako vedle starodavneho poradku na nas pripadaju (B. BYSTRICA 1775 CM)
2. starý, pôvodný, skorší: wyem, že muog mily pan bratr racži w dobru pratelsku lasku starodawnu (to) obratiti (BREZANY 1595); dcery powedagi a doswečiti chtegi, že oni swobodne podle zmluwy starodawneg (zeme) za wlastne vreky nasse držime (RUŽOMBEROK 1605); geden pas pozlatitj, stribrny starodawny (PRAZNOV 1630); lychwu Ulyčzanye prehányaly po starodáwnych czestách (DRIETOMA 1720); že sa geg nemoc starodawna rozmohla (L. MIKULÁŠ 1760); k teg starodawneg milownicy nechodiss (MiK 18. st)
L. náb diabel z hrjssniky sa zahrawa, zanechawa gich gity nekdy na slovo Boži, ale w kratkem čase zas gich do pazurow swich taha s cwernu starodawneg lasky (MiK 18. st) dedičným hriechom; subst s. m dávno, dávnejšie žijúci človek: zase slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nebudess krywé prisahat; slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nezabygess, ale kdo zabige, wiňeň bude súdu (KB 1756); monumenta antiqvitatis: starodáwnych pamatné pjsma; proseqvi antiqvitatem: starodáwnych s prjkladem nasledowati (KS 1763); -o, -e prísl k 1: fundatus: založeny, starodáwno wystaweny; urbs saxo vetusto fundata: starodáwno wystawene mesto; prisce: starodáwne, podle starého obyčaga (KS 1763); za s-a prísl výraz v dávnych časoch: za starodawna tlkly toliko tlkmy w mažyary (KoB 1666); za starodawna lidem Bohu oddaným a poswecenjm tak prijsne zakazal Bůh wssemohucy, aby se od wocta od hroznuw widawenjch y od wsselikého napoge opogného zdržowali (SK 1697); wie-ly, pamata-ly swedok, gako za starodawna bywalo humno na Machowskem dwore (BOBROVNÍK 1699); naziwala se pak brana Stara, že na tem miste za starodawna hnedkj, gak Geruzalem zastawil, brana bila (KT 1753); po s-e, po s-u prísl výraz starobylým spôsobom, ako v dávnych časoch: antiqvo opere: po starodáwňe, po staroweku; antiqve: po starodáwnu, po starém spúsobu (KS 1763); -osť ž starý, dávny vek: hle, chlebi, kdiž sme wissli z domuw nassych, aby sme k wám prissli, teplé sme sebú wzali, wčil zostali suché a od starodáwnósti prewelikeg podrobené (KB 1757); vetustas: dáwnost, starodáwnost, starožitnost; antiqvitas: starodáwnost, stary wek (KS 1763); ale bez práce a vetšú spravedlivú jejich starodávnosť bi (Slováci) preukázali, kďi bi jím za otca Noa aneb prám až Adama položili (BR 1785)

svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc (VTL 1679); tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw (PP 1734); lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly (KS 1763)
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa (KoB 1666); slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc (VP 1764); P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali (SPr 18. st)
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň (KS 1763)
F. s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal (BlR 18. st)
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo (PP 1734); poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany (JELŠAVA 1745)
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena (TRENČÍN 1645); pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali (KRUPINA 1690); ( 1737); cžerwičky modre neb swetle zustanu (SN 1772); swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha (GP 1782)
L. s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty (RT 17. st); s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg (BiN 1799); -e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle (KS 1763); k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže (PP 1734); vilos mi svetlyéj to szpiszányé (MCa 1750); svetlo² vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo (ŽK 1473); lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se (KS 1763); dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala (BR 1785); po s-e, za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj (KT 1753); kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle (MiK 18. st)
P. atpn Giryka Swetlyka (P. ĽUPČA 1551)

za predl
I. s G vyj.
1. čas, v ktorom sa niečo deje, v priebehu, za trvania niečoho, v čase, počas, cez, v: a tak ty penize tych ssest zlattych ma wyprawiti a wyplatiti za ssest leth wsseczky (P. ĽUPČA 1541); za rychtarstwa pána Giurissa Sialia stalo se vrownanj (BÁTOVCE 1605); bubenikowi, kteri u mne gedol za deset dni rano y wečer, den 50 (ŽILINA 1710); verno tempore: za gara, z gará; luce palam: za dňa swetlého; orta luce: za swjtaňá (KS 1763)
F. za malý čas zakrátko: (breh) unuwalému za maly čas odpočinuty poprege (PT 1778)
2. spôsob, podmienky al. sprievodné okolnosti deja: a ted ya zdawam za sweho zdraweho ziwota swe ženie czozkolwiek gmam (ŽK 1485); zadnych suduow a zmatkuow mezy nimi nebylo y czyniem toto poruczenstwie za zdraweho zywota sweho (B. BYSTRICA 1484 SČL); ja Merhuss Beczko za pameti sweg zdrawey zapisugem puol zeme (P. ĽUPČA 1509); za draweho zyuota sweho bol sem ho (dvor) dal panu Rakowskemu (PARÍŽOVCE 1564 E); pridawam k tim penezom, ktere sem syna sweho wyplacal ža (!) žiwota meho (ŽILINA 1601)
II. s A vyj.
1. miestny vzťah, smerovanie na zadnú stranu, na zadné (vzdialenejšie, skrytejšie ap.) miesto vzhľadom na niečo: Detwane wsseczko ssindlia za horu odwiezli (VÍGĽAŠ 1666); trans Tyberim hortos parare: za potokem Tyberisowym zahradi ďelati (KS 1763)
F. za chrbát zavrhnúť nebrať vážne: gych sem take za chrbat zawrczj a z ureku wymazaty nechczel (L. TRNOVEC 1597); ťahať sa za prsty naťahovať sa: tak s podobnu bezpečnostu, vkrtnostu a sláwu wjtěžstwa za prsty se táhnu (VP 1763)
2. časový rozsah, časové vymedzenie; čas, v ktorom sa uskutočňuje nej. dej, v priebehu, v trvaní, počas, cez: tehda sme my gemv daly den za dwe nediely a w tich dwu nedielu Petrass opiet przissel przed nas (ŽK 1454); owssem nestaral bych Wassy Milost za dluhy cžas, ale ponewadž mne nudze k tomu nutj, musym (H. BEŇADIK 1579); kdy pryssly pany farary z Bacurowa z pohrebu, messkaly tu za dwa dny, dano gim owsa cztwrtna 1 (ZVOLEN 1635); chwilku na ohnj pohibug; miessag ge spolu za dobru chwilečku; aby toto za 8 hodin se miessalo (RT 17. st); moč to za try dny a tri nocy (HT 1760)
3. výzva: provocatio: wywoláwani do bitky, za pasy woláni (KS 1763)
4. cenu, hodnotu niečoho: Thomass Perger prodal zetiowi swemu Girikowi Puchallowi puol domu sweho za sto a za dwatczett zlattych mincze (P. ĽUPČA 1539); oculate pani Sárinu čast widjel, ktera geg giz dawno zs Potworowszkeho gruntu gest widelena, a czo gesli wazi za tretinu tehoze gruntu Potworowsszkeho, na tom abi presztawala (TRENČÍN 1629); smaragdus sex aureis indicatus: za ssest dukátúw držá ssmaragd, kameň zeleny; qvadratilla: za sstyri babki nerádnica, kúrwa (KS 1763)
F. Kozarowa protestacia za nicz newazj (TRENČÍN 1610) nič neznamená; když se nadginych winassagu, ginssich zlechcugu, potupugu a za nic magu (MS 1758) prehliadajú
5. okolnosť, že sa niečo niečím platí, za niečo vymieňa: ponewadz se menily dom za dom, ma kupe przedse giti; Agny Mytachrastiney, sestrzie swiey, za gey wsseczek ďiel dal geden zlaty a trzieťinu zlateho (ŽK 1454; 1466); czo se doticže teho kwentina na Hradissti, ktery nass vyček Balass Puchala dal nassey matteri za materiznu (P. ĽUPČA 1596); restantie pak, ktere zustawaly okolo zlateho gedneho a d 12, ty se daly exactorowy, aby za swu praczy sobe wibral (ŽILINA 1611); co nám za plat dáwá Bůh pro tuto službu? (RW 1702); kralowstwi nebeske za rag zemsky naspatek dostati a obsahnuti možeme (MS 1758); trasfigurantur amygdalae ex dulcibus in amaras: sladké mándule za horse sa meňá (KS 1763)
L. aby mu byla wydana, totizto hlawa za hlawu (SLIAČE 1603)
6. príčinu, dôvod: za geho zasluhu zustane bez winy (ŽK 1473)
F. geho chlapcza pre nyisty za nyist dobil, rozkrwawyl (ŠÍPKOVÉ 1747) bezdôvodne
7. stav, postavenie, funkciu, účel, vlastnosť ap.: w swem testamente poradnem tehože Gassper Chalupku byl Dzuro Domko za tutora predgmenowanjm swjm sinom (P. ĽUPČA 1597); Stanietica Jura zjednal sem za hospodara (s. l. 1659); bylyna (locika) za pokrm požywa se (HL 17. st); traducere aliqvem haeredem: ňekoho za ďediča položiti; traducere aliqvem ad plebem: ňekoho ze zemánstwa za sedláka položiti; qvaestorius: kdo ňekdy za pokladnjka byl (KS 1763)
8. prospech:
a. zastupovanie (= miesto, namiesto): gestlize by geho mesto w czem potrebowalo, tedy chcze a slibuge sam na sweho kone wsednuti a za mesto praczowati (P. ĽUPČA 1553); expromissor: rukogewnjk, odpowjdač za druhého (KS 1763);
b. podporu, pomoc, prispenie, výpomoc: skrze to sme poznaly lasku, nebo on (Ježiš) zywůt swůg za nas položil (TC 1631); ale my bogowat budeme za dusse nasse a za zákoni nasse (KB 1756); in unitatem venire: z nekterym za gednotu byti (KS 1763)
9. približné množstvo, miera: tento lekwar gest dobry od wsselikeho gedu w čas mornj, stareg osobe za geden lieskowy orech, mlademu neco meneg (RT 17. st); nekteri beru kwet (trnkový) a usussice na prach stluku a s toho prachu za gednu sstwrtczi piti dawagu z bilim winem, a to mnohim lidem y na kameny spomohlo (RN 17.-18. st); wezmy hrst plnu gačmena a tolykez trečzkeho wyna, lekorycy za penyz (KLe 1740)
10. prostriedok, nástroj:
F. pojať za ruku oženiť sa: gedneho cžasu, bivsse vdovecz, pogal za ruku Fraydornu za ruku (!) v Sokolskom hostinczi (LIPTOV 1634)
11. zasiahnutie časti nej. celku (zásahový predmet): a kdiz oknom tam wlezl y poczal rwathy za wlasy pachole moye (P. BYSTRICA 1562 E); pán Seghi Ferencz z toho pohnuti polesneho pastu za hlawu uderel (T. DVORY 17. st); (dievka služobná) do domu oknom se drjapala a woljar p. Plathy Josephou za nohy gu chitil (D. KALNÍK 1729)
12. predmet: a przigde (obžalovaný) prwe nez ten zalobnik, tehdy muoz geho dobrze zarucziti za geho winu (ŽK 1473); kdi pan richtar dawal diwku za muss (TRENČÍN 1580); pýsen za desst; zlým za dobre neodplacug (CC 1655); vas fio: rukogewnjk sem, ručjm za ňekoho (KS 1763)
L. dať sa, ísť za muž vydať sa: se Agneta wtom dala za muž (L. TRNOVEC 1573); za muž dati chtela (BRATISLAVA 1662 E); že kdj nechcem giti za muž, že ma silit nebudu (KRUPINA 1716); vydať za muž dať za ženu: kdy diewky za muž wyda (P. ĽUPČA 1589)
F. prosyme za kus chleba (UHROVEC 1776 LP) obživu
13. vzťah k osobe al. veci; (v spojení čo za má význam aký, pričom výraz čo za stráca funkciu predložky): kdj sem se gich pak opytala, czo by bil za mladencza, ony my powyedalj (KRUPINA 1716); y pripogowat sa budú mnozy pohané k Pánu za dňa toho, a budú my za lid (KB 1756); lebo czo za osoh bude z wasseho stworeny, ze ziwota casneho, gezli nawekj zahinete (SJ 18. st)
F. nepotupug chudobneho, drž se mu za podobneho (GŠ 1758)
14. hodnotenie, kvalifikovanie; (obyč. po hodnotiacich slovesách, pričom stráca funkciu predložky): ze se mu widielo za tiežobu, ze su niektery lyde mluwili (P. ĽUPČA 1512); za to Vas prosym, žebi ste mi za hlupe nepocžitali (LIPTOV 1564 E); tu commendatij nemesskagte, neb mne pan za lehkeho czloweka poczita (TRENČÍN s. d. (17. st)); ginich za svatužku držj; ač svet vas za blaznu držj (SS 18. st)
F. W. M. prosym yako prytele a suseda nassyho myleho, ze by ste nemely za zle, ze Wasseg Mylosti pro tak malu wecz starost nachaczem (ŠÁŠOV 1579); pany hrabynka se przed sudnu stoliczj tak, yakz prawo za obyczeg ma, k prawu vstawily (TRENČÍN 1569) ako je zvykom; prosym was, mne za zle nemayte (ANTOL 1597); unižene a pokorne prosime, že by za zle neračili mat (LAZY p. M. 1686 LP)
15. účel, cieľ: bibo pro salute: pigem za zdrawj; salutaria bibere: za zdrawi piti (KS 1763);
16. miesto dotyku: když te já chytím za ruku, nepustím te (Pie 18. st);
III. s I vyj.
1. miestne vzťahy; miesto, umiestnenie, poloha vzadu, na konci, na opačnej strane, na druhej strane; na zadnom (vzdialenejšom) mieste: Solihrach z Zadubni zlodiegsky zbigiel nasse susedy na Czrtowe Huorcze za Budietinem (ŽK 1468); tu pak czastku zeme, kteru gemu bratr giho Girik pri skonany zywotha sweho za Jarkom na wodie, kteru gest poruczyl, aby Jan Walko pozywal (P. ĽUPČA 1543); aczkolwek (lúka) w zaloze bila u Yana Myla za kostelem messkagicyho in fl 10 (MARTIN 1670); čzo sa wisege na stwrti za diekanowu stodolú (s. l. 1743); seqvor: nasledugem, gjdem za ňekym (KS 1763);
x. pren gak ty zlosti až do smrti chcess nosit za pasem (GŠ 1758) ustavične
2. časovú al. miestnu následnosť; poradie, postupnosť: osskliwe zabi z ust teg zeny wiskakowali a gedna za druhu wen z kostola wichazali (MS 1758)
L. jeden za druhým, deň za dňom, noc za nocou pomaly, postupne: nesnadno w obuwych swých chodjtj možu, takže sotwi krok za krokem stawagu (MP 1718); dzeny za dnyom satujutz, svettsi ukazujutz, jak velyká mudrósztz joho, notz za notzu hlasznye zvesztuje obvzlástnye szlávu Boha śivoho (DŽ 1752); alternus: geden po druhém, geden za druhym; conseqventer: po porádku, gedno za druhym (KS 1763)
3. (po slovesách pohybu) smerovanie, smer, cielenie k niečomu al. niekomu (obyč. vzdialenejšiemu): kteryz by pak byl oblupen a wola a biezy za nim (ŽK 1473); dai Pan Buoch, abi muohl pri dobrem zdrawi poziwat sam a za nim po geho smrti geho wlasnie dietki (JELŠAVA 1601 E); Skrowanek Martin, kegy po druhe Jakubecz Pavel za nyimi bezal, nyemohucze s plota kwol wityahnuty, geho po rucze bičistyom ugyeril (ŠÍPKOVÉ 1747); poďte za mnú a učinjm wás, aby ste byli rybári lidu (KB 1756);
x. pren náb alye tich nyenávidzi dusa má, chtoré blúdzá za tzudzima bohami (DŽ 1752) nejdú za Ježišom
4. účel, cieľ: profundere vitam pro patria: zemrjti za wlást; sititor: kdo za aneb po ňečem dychtj (KS 1763)
F. frustra habeo aliqvem: ssydjm, wodjm za nosem ňekoho (KS 1763) klamem, podvádzam
5. príčinu, dôvod: žebj se oni poddalj, ani sme mi gim kazalj, wssak sme mi y za panom pisalj a zadney odpowedy nemame (s. l. 1576)
6. spoločenstvo, spojitosť, skutočnosť, že niekto al. niečo má, hľadá oporu, pomoc, posilu v niekom, v niečom: kdyz by byl (istinník) w czizi zemi, tedy tento musy za nim giti (ŽK 1473);
x. pren náb alye tich nyenávidzi dusa má, chtoré blúdzá za tzudzima bohami (DŽ 1752) hľadajú pomoc
7. spoločnosť s niečím: Bůh za wetričkem pri poledni prechaza se w ragi, wola toho, ktery zbludil: Adame, kde gsi? (MK 18. st)
IV. s L vyj. miestny vzťah; smerovanie s naznačením neistoty miesta: za horámi, za vodámi, tancovala moja milá s husárami (SB 18. st E)
L. sedieť zavrchstola mať čestné miesto: štwrti sedi zawrchstola (SB 18. st E)

za starodávna p. starodávny

živý príd majúci znaky života, žijúci: dokud bude žiwy Lampert, ma užywaty po polowiczy lazu (OČOVÁ 1596); vegetus: zdrawy, žiwy; vivus: žiwy, zdrawy (KS 1763); podle urizeni wečnj maudrosti, jedno každe stworeni žiwe rozmnožene býti žáda (VOv 1779); budeme prinuceni po svete se rozprchnut, aby sme živi byti mohli (PODLUŽANY 1797 LP); swine z wahy sweg, kteru žiwa mela, zabita ssestu casstku utraca (PR 18. st);
x. pren iconica statua: obraz žiwy; iconicus: žiwe wiobrazeny (KS 1763) vyobrazenie svätého
L. ž-á voda oživujúca: viva aqva: žiwa woda; vivens fluvius: žiwég wodi pramen (KS 1763); ž-é striebro chem ortuť: hydrargyrum: žiwe strjbro (KS 1763); poklad aby brzo nassel, wezmi žiwe stribro a polož do lampi a naleg na to olege a chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); ž-ý chlieb náb hostia: sam Krystus žiwim chlebem w neg gest (DuH 1723); byť ž. žiť: supervivo: žiwy sem (KS 1763); byť ž. s niekým s kým žiť s niekým (v manželstve): wolil bich s nu žjw biti do mogeg a geg smrti (AD 18. st); ž-ý oheň síra: ssadwaser, ziwy ohen, to gest prisada (OCh 17. st); žiwy ohen, polny cesnak a vpecenje wagce spolu vtri (PL 1787); ž-ý vlas med choroba podobná rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec zool Gordius aquaticus cicavica, zožierajúci červ: cancer morbum: zywe wlasy (PG 1656); phagedaena: wred aneb žiwy wlas, čerw, ktery seba až do kosti wgjdá, item rak, wlčy nemoc (KS 1763); živo, žive prísl
1. v živom stave: in omni memoria: gak ziwo (KS 1763); živo, žive prísl gak to gest strassna wec, bit ziwo spalenim (DS 1795)
2. skutočne: degž nam wssem žiwe weriti a z milosti te prigati (CC 1655)
3. jasne, zreteľne: on charakter kterjch wiobraziti mjnj, ziwe sobe predstawuge (PT 1796)
4. zaujímavo, pútavo: o predesslem prwniho sweta wodu witopeny, y buducim tohoto ohnem wipaleni ziwe wiprawugu (Le 1730)
5. veselo: och, tu srdce wo mne hned wolnejssje bije, hned ziwejssje zije, na kridlach pesnicki lehko mi je (LPo 18. st); na/v žive, za živa prísl výraz v živom stave, pri živote: die 21. may kupil sem mrenu na ziwe (ŽILINA 1717); vivarium: kde člowek negake zwjrata w žiwe drži; vivos aliqvos comburere: za žiwa nekterych spáliti (KS 1763); kdo by Karakotta, sspanielskych zbognjku wudce prozradil a k nemu w ziwe dowedel (StN 1785); subst ž. m žijúci človek: mnohy toho nezna žiwy, jak sau prospessne žihlawy (MBF 1721); ž-é s poranené krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: kdy mu sedlo kožu do žiwyho zoderje, vtluč bazowje gahodki, s smotanu smjssag, tjm ranu potjerag (o koňoch) (PL 1787); obnow mu do žiweho, ostrihag sersty okolo rany (o koňoch) (RG 18. st)