Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vydať dok.

1. (s úsilím) dať, dostať zo seba: zem v-á úrodu, v. zo seba všetku silu, nev-l hláska

2. odovzdať do rúk, do vlastníctva; dať do moci: v. tovar, materiál zo skladu; (ne)v. zajatcov, v. mesto

3. dať za ženu, uviesť do manželstva: v-li ju proti vôli

4. (verejne) vysloviť, vyhlásiť, uverejniť: v. rozkazy, v. komuniké, v. zatykač

5. publikovať tlačou: v. knihu, číslo časopisu, v. niečiu korešpondenciu

6. minúť (peniaze), zaplatiť: v. všetky, posledné peniaze

7. vrátiť drobné: v. zo sto korún, nemám vám v.

8. hovor. mať, predstavovať hodnotu, platiť: ten v-á za desiatich

v. svedectvo svedčiť

v. niekoho na milosť a nemilosť napospas;

nedok. vydávať -a

1. k 1 – 7

2. vyhlasovať (význ. 3), označovať: v. lož za pravdu; v. sa za inú osobu

// vydať sa

1. úsilím stratiť, dať zo seba: v. sa z posledných síl

2. míňaním sa zbaviť (peňazí): v. sa zo všetkých úspor

3. (o dievčati, žene) uzavrieť manželstvo: dcéra sa už v-la

4. odísť s istým cieľom, vypraviť sa, dať sa: v. sa na cestu, za dobrodružstvom;

nedok. vydávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vydať ‑á ‑ajú dok.; vydať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliť udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridať popridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovať venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovať pohostiť ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriť poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiť vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydať zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviť pretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňať pomíňať pomárniť poutrácať povydávaťhovor.: potroviť porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniť premrhať vymrhať zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskať otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovať prebačovať prehajdákať prešustrovať rozfrnadiť rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriť odtatáriť zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovať preflámovať prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiť nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sa pustiť sa podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sa dať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sa podobrať sa prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sa dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestuexpr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do horyvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevuvyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku

2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželského vziať si zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobáš zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiec ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať sa odísť odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť sa vybrať sa vystrojiť sa vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsť taísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať sa vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť sa vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa minúť utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviť potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhať zmárniťexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať roztatáriť rozfrnadiť rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť ohlásiť oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniť uverejniť publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiť kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričať rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vydať sa2, -á, -ajú dok. (za koho i bezpredm.) vstúpiť do manželstva (o žene): Soňa vydala sa fiškála. (Jégé) Má už 25 rokov, a vydať sa nemôže. (Tim.) Prišiel si, a stará sa ti vydala. (Tat.) Mať sa mi vydala za istého tkáča. (Kuk.);

nedok. vydávať sa2, -a, -ajú

|| vydať2 (koho, koho za koho) dať dcéru za ženu niekomu: Matky chcú dcéry vydať v pokoji. (Sládk.) Ešte v útlom veku vydali ju za Malinského. (Vaj.) Teraz má starosť, ako by dievku najlepšie vydala. (Tim.);

nedok. vydávať2


vydať1, -á, -ajú, vydaný dok.

1. (čo) dať niečo zo seba, uvoľniť, vypustiť zo seba; zrodiť: Lne stene a stene a plod vydať nemôže. (Botto) Vydáš ovocie — a vädneš. (Vaj.) Zem, musíš mi vydať úrodu. (laz.)

v. zo seba všetko podať najväčší výkon;

2. (čo) dostať zo seba, dať zaznieť (o zvuku): Pri práci nesmie ani hláska vydať. (Hor.) Človieča zaskučí a vydá akési zvieracie hlasy. (Ráz.)

3. (koho, čo komu) dať do rúk, do moci, odovzdať, prenechať: v. niekoho katovi (Kal.); Vy ste ma teda vydali polícii? (VHV) Svätopluk vydal Rastislava do moci Nemcov. (Škul.) Musel som vydať i túto pozíciu. (Kuk.) Vydal ma súdu. (Kuk.)

4. (čo) oznámiť, verejne vyhlásiť, uverejniť: v. komuniké, nariadenie, zákon, vyhlásenie; v. úradnú zprávu, vyhlášku, obežník, smernice; v. zatykač; voj. v. rozkaz; zastar. Vydaj počet zo svojho šafárenia (Kuk.) vyúčtuj.

v. svedectvo o kom (o čom) svedčiť o kom (o čom);

5. (čo) vyhotoviť, vystaviť nejaký doklad: v. potvrdenie; v. faktúru, účet, šek;

6. (čo) uverejniť tlačou, publikovať, vytlačiť: v. knihu, sborník, brožúru; Umienili sme si túto rozprávku vydať. (Lask.)

7. (čo) (o peniazoch) minúť, utratiť, zaplatiť: Vydal som na to už 350 zlatých. (Kuk.) Neraz posledný groš vydali za lákavé haraburdie. (Letz)

8. (čo) vrátiť drobné, menšie peniaze pri platení veľkými peniazmi: Zo zlatovky vydali mi ešte dvadsať grajciarov. (Taj.) Vydali mi niekde mrcha šesták. (Šolt.)

9. (koho čomu) ponechať vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému; vystaviť: v. niekoho nebezpečenstvu; Ženu vydal planému životu. (Taj.) Čo krvi sa tu už vylialo živých bytostí vydaných napospas osudu. (Vám) Poddaný bol vydaný pánovi na milosť a nemilosť. (Jégé);

nedok. vydávať1

|| vydať sa1

1. (kam) pustiť sa, vypraviť sa, vybrať sa niekam, nastúpiť cestu: v. sa na cestu; Vydám sa do Talianska. (Al.) Sestra vydala sa na púť. (Kal.) Mladý pán vydal sa na skusy do sveta. (Zúb.)

2. (čomu) vystaviť sa, oddať sa vplyvu, pôsobeniu niečoho, obyč. nepriaznivému. Či nevydám sa nebezpečenstvu znova vás stretnúť? (Vaj.)

3. hovor. (z čoho) vyčerpať sa, vysiliť sa: Dva životy, čo sa práve vydali z posledných síl. (Jil.)

4. hovor. (z čoho) utratiť, minúť (peniaze): v. sa z peňazí;

nedok. vydávať sa1

Morfologický analyzátor

vydať dokonavé sloveso
(ja) vydám VKdsa+; (ty) vydáš VKdsb+; (on, ona, ono) vydá VKdsc+; (my) vydáme VKdpa+; (vy) vydáte VKdpb+; (oni, ony) vydajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vydal VLdsam+; (ona) vydala VLdsaf+; (ono) vydalo VLdsan+; (oni, ony) vydali VLdpah+;
(ty) vydaj! VMdsb+; (my) vydajme! VMdpa+; (vy) vydajte! VMdpb+;
(nejako) vydajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor