vodca -u mn. -ovia m.
1. kto stojí na čele spoloč. skupiny, hnutia: politickí, ideoví v-ia, v. ľudu, v. sprisahania
2. kto udáva smer cesty: horský v., v. výpravy;
vodkyňa -e -kýň ž.;
vodcovský príd.: v-á osobnosť, v-é schopnosti;
vodcovsky prísl.;
vodcovstvo -a s.: ujať sa v-a
vodcovstvo -va s.
vodca, -u mn. č. -ovia m.
1. osoba, ktorá je na čele nejakej spoločenskej skupiny, nejakého spoločenského celku (národa, spoločenskej triedy, organizácie), hnutia a pod.: v. národa, v. ľudu, v. proletariátu; v. mládeže; ideový, duchovný v.; v. povstania, v. sprisahania; politickí, odborárski v-ia; pren. Literatúra je v úzkej spojitosti s rozvojom národa, raz ako vodca, raz ako sprievodca. (Vlč.)
2. osoba, ktorá ukazuje cestu, smer niekomu al. niečomu; osoba, ktorá vedie, usmerňuje pohyb niekoho al. niečoho, niečie konanie a pod.: v. sprievodu; horský v.; v. výpravy vedúci; v. vojska (Kal.) veliteľ; Bola som vdova mladá, neskúsená, bez vodcu a ochrancu. (Kuk.); pren. Jej vodcom je jeho láska. (Kuk.);
vodkyňa, -ne, -kýň ž.;
vodcovský príd. patriaci, prislúchajúci vodcovi; vyznačujúci, charakterizujúci vodcu; vykonávaný vodcom v-á hodnosť, funkcia; v-é schopnosti, v-é vlastnosti; v-á činnosť, v-é pôsobenie;
vodcovstvo, -a str.
1. stav, postavenie, funkcia vodcu: prijať prevziať, odmietnuť v.; kandidát na v. (Stod.);
2. činnosť, pôsobenie vodcu: robiť niečo pod v-om niekoho