Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

v¹ [i vé] neskl.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou; V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

v², vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute; pohyb vo voľnej prírode; mať slzy v očiach; obraz v ráme; ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore; v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu; poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

v dôsledku predl. s G

v duchu predl. s G

v [i -vé] neskl. s.

v ústrety predl. s D

v, vo predl. s L i A

V

1. rímska číslica päť

2. chem. zn. pre vanád

3. fyz. zn. pre volt

cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)

2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)

3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)

4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)

5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)

6. p. napriek 2 7. p. vyše 2

na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

o 1. (koho, čo) vyjadruje miesto styku, dotyku • na (koho, čo): prilepil sa o stoličku, na stoličku • k (čomu): priviazali ho k stromu

2. (koho, čo) hovor. vyjadruje účel, cieľ • po • na (koho, čo): prišiel k advokátovi o, na, po radu

3. (koho, čo) vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej • po (čom): vrátili sa o hodinu, po hodine • nespráv. za

4. (koho, čo) vyjadruje nástroj, prostriedok • na (čom): nohavice si roztrhal o klinec, na klinci

5. (čom) vyjadruje časový bod • v: zajtra o takom čase, v takom čase sa stretneme na zastávke

6. (kom, čom) vyjadruje väzbu s predmetom • zastar.: ohľadne • ohľadom (čoho): nevedel sa s istotou vysloviť o autorstve, ohľadom autorstva textu • pokiaľ ide o (koho, čo) • čo sa týka (koho, čoho): pokiaľ ide o ten prípad, čo sa týka toho prípadu, nehovorí pravdu • nespráv. pokiaľ sa týka

7. p. s 2, 3

po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu

4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou

pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy • nespráv. vo vnútri

2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo) • počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil • za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie • na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať • o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky • so zreteľom na • s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo) • do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

6. p. po 8 7. p. pri 5, 7

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútra • zvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasy • spomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepších • sprostred • sprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapec • von (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka

2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričal • na (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smreky • po (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchy • zvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem

3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava

v, vo predl.

I. so 6. p. vyjadruje

1. a) miesto, prostredie, vnútri ktorého sa uskutočňuje nejaký dej. al. vnútri ktorého sa niečo, niekto nachádza: bývať v dome, sedieť v izbe; v žalúdku ma tlačí; v topánke mám kameň; v ušiach mi zvoní; má slzy v očiach, bolesť v srdci; už je ruka v rukáve; b) medzi, uprostred: V mase šumelo ako v kotle. (Vaj.) Zem tá je krásna, slávna časť v sveta desatine. (Sládk.); päť v desiatich sa nachádza dvakrát; hovor celý deň sedí v knihách študuje, číta; c) všeobecný priestorový význam: zostalo mu to v živej pamäti; V jeho mysli (utkvela) Adelina tvár. (Vaj.); prehol sa v páse; poškrabal sa vo vlasoch; v blízkosti potoka (Zúb.); V polvrchu ich zastihol dážď. (Kuk.); zrkadlo, obraz v bohatom ráme;

2. čas (obyč. v spojení s názvami času) a) v priebehu niečoho, počas, cez, za: v zime, v lete, v jeseni (popri v jeseň); vo dne, v noci; v marci, v decembri; v ostatnom, poslednom čase; v tomto týždni; v posledných desaťročiach XIX. stor.; v živote veľa skúsil; b) časový bod al. vymedzený časový úsek: v každej (poslednej) minúte, v poslednej chvíli, v prvom momente; prísť niekam vo vhodnej chvíli; zomrel vo veku 20 rokov; je v mojich rokoch; v nočnej hodine; v poslednej fáze deja; v mihu sa zobudil (Zúb.); V kosbe to bolo, ale až ku koncu. (Taj.) Teraz už myslia na lásku šuhajci v piatej triede. (Vaj.)

3. stav, v akom sa niekto, niečo nachádza: byť v rodine s niekým, s spojení s niekým; byť v nebezpečenstve života; žiť v hojnosti, v pokoji, v priateľstve, v nevoli; byť vo vytržení, byť v rozpakoch, v pomykove, v ťažkej situácii; narodiť sa v chudobe; zomrel v plnej sile; zostať (nechať niekoho) v hanbe; motor je v chode; stromy sú v kvete; byť v (osobnom) styku s niekým; všetko je v (najlepšom) poriadku; je s ním v rovnakom veku; žiť v (stálom) strachu; budova je, leží v rumoch; je v plnej paráde; je v podnapitom stave; udržovať niečo v dobrom stave; mať niekoho v úcte; mať niekoho, niečo v moci; byť vo vleku niekoho; mať niekoho v podozrení; držať niečo v tajnosti; je v druhom stave (o samodruhej žene); je v civile; je už v (popri na) penzii; byť v práve, v nemej hrôze pozerá (Laz.); Nohy si udržuj v suchu a teple. (Fr. Kráľ) Chodila (mi) posluhovať v chorobe. (Tim.) Dlho tak stáli v objatí a plači. (Taj.) Okolo polnoci bola zábava v plnom prúde. (Žáry) Za okamih bolo všetko v plameňoch. (Taj.) Želinský nebol v najlepšej vôli (Vaj.) nemal dobrú náladu; nár. keď som stál v ohláškach (Kuk.) keď boli moje ohlášky

● hovor. necítiť sa vo svojej koži cítiť nevoľnosť, byť nesvoj; ja sa v ničom necítim necítim sa vinný, zodpovedný ap.;

4. sprievodné okolnosti (napr. prostredie, činnosť), zried. príčinu: zastrelil sa v zúfalstve, vyskočil v prekvapení, zalomil rukami v úžase; v úzkosti; V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Zatajil dych v očakávaní. (Kal.) Vranu trafí v letku. (Laz.) Všetko zamĺklo v ohromení. (Fr. Kráľ) Vlasy mi dupkom vstávali v strachu. (Jégé) Šklbala si vlasy a v plači sa zachodila. (Ondr.)

5. a) spôsob: platiť v hotovosti, v peniazoch, v naturáliách; udávať cenu v korunách, dĺžku v metroch; niečo je, drží v kope, v kusoch, prichádzajú v skupinách; znázorniť niečo v podobe kruhu; zachytiť niečo v časovom poradí; v krátkosti zhrnúť (napr. prednášku); dym sa valí v celých mračnách; prišla v nových šatách; chodiť v čiernom, v smútku; ísť ruka v ruke; konať v súhlase s niečím; odsúdiť niekoho v mene republiky; stáť v pozore, v rade; chodiť niekomu v pätách; ženy v šatkách, pán v okuliaroch; držať dieťa v lone; chodiť, ísť v sprievode niekoho; kniž. prepustiť niekoho v pokoji; často býva v prirovnaniach: žiť ako v kláštore utiahnuto, striedmo; spať ako v mlieku, ako v oleji dobre; tma ako v rohu veľká; konať, zaobchádzať s niekým ako v rukavičkách opatrne, šetrne; povedal akoby v polosne (Vaj.); držať niekoho ako v pazúroch pevne, bezohľadne; b) prostriedok, prostredníctvo: umývať sa, kúpať sa vo vode; prať v benzíne; voziť dieťa v kočíku; byť zakrútený v deke; obzerať sa v zrkadle; v zuboch by ho roztrhal nenávidí ho, hnevá sa na neho; piecť niečo v pahrebe; kúpať sa v pote veľmi sa potiť; vidiel to vo filme, v televízii, počul to v rádiu; čítal o tom v knihe;

6. mieru (pred názvami miery): v plnej, hojnej, nemalej miere, v plnom rozsahu; ukázať sa v plnom svetle;

7. zreteľ; vzhľadom na, čo sa týka: je dobrý, zbehlý v počtoch; je pohotový v reči; sú sebestační vo výrobe mäsa; opatrný vo finančných veciach; druh v boji; je pánom v dome; útecha v utrpení; optimista v láske; líšiť sa, zhodovať sa, mýliť sa v niečom (napr. v názoroch); vynikať v hre; nemať mieru v pití; zavážiť v niečom; je v podstate, v jadre dobrý človek; je odborník v metalurgii; Bola majsterka v tkaní. (Laz.) V tom sme zajedno. (Laz.); poskočiť v cene (Taj.); v tom máš pravdu; preteky v plávaní, v behu ap.; je výber v ovocí; v každom ohľade; v pravom zmysle (slova); v zmysle zákona; v niektorých predložkových spojeniach: v súvislosti s, v spojitosti s, v protiklade k, v rozpore s;

8. predmet (obsahový): mať záľubu v niečom, sklamať sa v niekom, v niečom; pokračovať v práci, v rozhovore, v chôdzi; vytrvať vo vernosti; utvrdzovať, posilňovať niekoho v niečom; vedieť sa orientovať v situácii; prehŕňať sa v starých papieroch, v minulosti; preberať v jedení, v jedle; hatiť niekoho v rozlete; kochať sa v niekom, v niečom; zakročiť, intervenovať v nejakej veci; vzbudiť v niekom odpor, vzdor; Richtár sa v tom vyzná. (Chrob.) Kto v slove nestojí, je huncút. (Jes.) Odišiel, aby sa vzdelal v agronómii. (Vaj.) V Anduli našla úprimnú priateľku. (Vaj.) Poznať v ňom otca — celý otec. (Kuk.); mať prsty v niečom byť do niečoho zapletený, mať účasť na niečom; stáť niekomu v ceste, prekážať; v jeho pohľade bola výčitka;

9. nezhodný prívlastok: predmet v 7. páde;

II. so 4. p. vyjadruje

1. smer, smerovanie niekam (bežné len v istých spojeniach): dať, sa, pobrať sa ap. v nohy; stať si, postaviť sa ap. tvárou v tvár; biť sa v prsia; oziabať, byť zima ap. v ruky, v nohy; choď, hybaj ap. v čerty; trochu zastar.: Nepozrel v tú stranu. (Tim.) Vybral som sa v tieto strany. (Mor.) Pobral sa v šíry svet. (Dobš.); v hmlistú diaľ (Vaj.); Choď, syn môj, vo svet široký. (Krčm.) Odlietaš, vtáča, v diaľne kraje (Bunč.); zastar.: V zrkadlo vôd hľadí ruža rozvitá. (Tim.) Kučera ľahol v hrob v pokoji. (Tim.) Noril nôž v mäkké telo. (Jil.)

2. čas a) ako časový bod; v pondelok, v stredu, vo štvrtok, v piatok, v nedeľu; v robotný deň (Al.); ešte v tento deň; v istý deň; prísť, urobiť niečo v pravý čas; v poslednú chvíľu (Taj.); v prvý, v posledný deň (napr. prázdnin); v posledný rok vojny; v predvečer prvého mája; v isté krásne júlové ráno (Jes.); kniž.: v ten večer neprišiel (Jes.); v tú noc sa to stalo (Janč.); v tú minútu sa to stane (Stod.); v to leto (Zúb.); v jednu jeseň (Tim.); v tú zimu (Zúb.); vo Veľký piatok (Kuk.); v Štedrý deň (Kuk.); vo výročité sviatky (Kuk.); zastar. V jar ich dostanete lacno. (Kuk.); b) trochu zastar. čas určený z hľadiska nejakej udalosti, nejakého deja: v čas vojny (Hruš.); v čas voľby (Vaj.); v čas nebezpečenstva (Kuk.); v čas jarmoku (Al.); v čas jej choroby (Šolt.); c) zastar. v spojení s dejovými meniami: v oberačku (Kuk.); v hlavné roboty (Fr. Kráľ);

3. predmetový vzťah vo väzbe niektorých slovies: veriť v boha; mať dôveru v niekoho; dúfať v šťastnú budúcnosť; vybuchnúť v jasot, v smiech, v plač; hrať sa v karty; kde sa hrávalo v kolky (Kuk.); zastar.: zahĺbený v štúdiá (Vaj.); Nech ho neuvádzajú v pokušenie. (Tim.); vstúpiť vám v cestu (Tim.); aby neupadla v podozrenie (Tim.); upadol v ťažký sen (Kuk.); ľudia vás vezmú v reč (Kuk.);

4. nezhodný prívlastok: viera v šťastnú budúcnosť; viera v boha; dôvera v seba; hra v karty; nádej v pomoc ľudskú (Kal.);

5. účel: (ísť, bežať ap.) v ústrety niekomu; (urobiť niečo) v prospech niekoho, niečo ho (ako celok majú tieto predložkové spojenia funkciu druhotných predložiek); arch., bás.: hodiť prsteň v obeť démonovi (Vaj.); čosi šomrúc v odpoveď (Tim.); Ona mu stisla ruku v odpoveď. (Kuk.); v pospas času (Kost.); (Sneh) úle ukladá v dlhý sen. (Štítn.); zastar.: Prinášal ovocie v dar bohu. (Jes.) Nik sa neurazil, v nič berúc jej reči (Tim.) nemajúc ich za nič.

6. spôsob a) v spojení s číslovkovými výrazmi: zložiť papier vo dvoje; Vyrástla láska tak, že sa zliali v jedno. (Hor.); stará žena, skoro vo dva konce skrčená (Kuk.); arch.: Vo tri vrhy ma páni volali (Taj.) trikrát. Pozdraviť si ma ona vo troje kázala (Sládk.) trojnásobne; b) arch.: vo meno božie (Dobš.); Ja som si doma žil vo svet (Taj.) dobre, ľahko.

7. trochu zastar. účinok pri slovesách vyjadrujúcich zmenu stavu, činnosti, vývin ap.; bežnejšie pri neživotných podst. menách: zovrieť ruku v päsť; Pery roztiahnu sa v dlhú čiaru alebo zbehnú sa v malú šošovicu. (Kuk.) Často učenie prešlo v celkom voľný rozhovor. (Kuk.) Kŕdle zlievali sa v zástup. (Fr. Kráľ) Čo bolo kedysi drahé, zmení sa v zem, v prach. (Hruš.) Žiaľ obráti sa v radosť — strach v bezpečnosť (Kuk.); vlasy zapletené vo vrkoč (Smrek); V akú krásnu pannu ste sa vyvinuli. (Stod.)

8. arch., bás. prostriedok, nástroj (= do): žena v mužské šaty preoblečená (Kuk.); pán od päty po hlavy v samučičké zlato oblečený (Dobš.); Horička sa v zeleň odela. (J. Kráľ) On ťa schytí v svoje mocné ramená. (Vaj.)

vo p. v

v [vysl. i vé] neskl. str. hláska a písmeno: malé v, veľké V

hotový príd
1. dokončený, dohotovený, zhotovený: kdyt budete myti wsseczky wieczy hotowe (VARÍN 1563); sladu hotovieho na sladovni (LIETAVA 1616 CM); hotowe ssaty; s hotowimy ssiný a s obrucžjamy (KRUPINA 1690; 1721)
2. pripravený na použitie, kt. je naporúdzi: aby wzdiczky hotow byl ze dwema konmy (P. BYSTRICA 1493 SČL)
L. wyplatil statek matky swe peniezy hotowymi (ŽK 1513) v hotovosti: hotowey summy zlatych padesate (P. ĽUPČA 1587) v hotovosti; k hotovyemu stolu sedaty (MARCELOVÁ 1621); bez pričinenia do hotoweho hoszpodárztwa szem k nám prisla (POTVORICE 1789)
3. (o ľuďoch) prichystaný, pripravený: čižmarsky towariss má o treteg hodine ranneg wstaty a do warsstatu hotowy bity (CA 1697); (mládenec) stal prepasani a gako na cestu hotowj (KT 1753)
4. komu, k čomu, s inf., ochotný, odhodlaný: my sme k tomu dnes hotowi przigti (SKALICA 1432 SČL); hotow sem pro Milost Wassj poslužiti (LIPNÍK 1569 KL); Wassjm Oppatrnostem zawždj hotowj (HALIČ 1612); mame biti hotowy, abichme bližnim služily (TC 1631); hotowy gest mu do čela strelit (NECPALY 1749); subst h-é s hotovosť: hotoweho na casse nic neostalo (PONIKY 1792) peňazí v hotovosti; h-é s pl peniaze v hotovosti; hotowymy platiti musyme (TRENČÍN 1641); na h-e, v h-e prísl výraz v hotovosti: tim, ktery častku swu za gidlo w hotowe beru (NJ 1786-88); ostatek na hotowe mne zložit powinen bude (TRENČÍN 1709); -e, -o prísl
1. pripravené: parate: hotowo, hotowe (KS 1763)
2. ochotne, pohotovo: tak se Bůh smiluge nad gedným každým hotowe (CC 1655); abj tym hotowegssy ge Buh wyslissel (CS 18. st)
3. v hotovosti: tristo zlattych dobrey mincze hotowo vzali (P. ĽUPČA 1562); -osť ž
1. pripravenosť, pohotovosť: stugme pilne wzdicky w hotowosti (LFu 1757); do wrecka sukne swe, kdessto na hotowosty wždy mela nože na obe strany ostreho (NHi 1791)
2. ochota: wim zagiste o wassy hotowosty (Le 1730); (obligátor) z welku hotowosty križom swogou wlasnou rukou potwrdila (DIVIAKY 1736); abichom slowo boske z hotowostj srdce prigimalj (CS 18. st); veri ma wzdy hotowost k dobremu (SS 18. st)

hromada ž
1. nakopené množstvo niečoho, kopa: gestie neny wsseczko na hromadu zwezene (VESELÉ 1583); narubal hromadu brwen (TRENČÍN 1640); na hromadu rudu wozit (OCHTINÁ 1707); zelezny rad na hromade zlozeny (BECKOV 1729); acervi stercoris: hnogné hromadi; mons frumenti: hromada obilná (KS 1763);
x. pren wsseckich lidi smrt na hromadu hadže (GŠ 1758) nerobí medzi nimi rozdiel; v h-e prísl výraz pokope, pospolu: wssecky artykule w hromadě předkládati (BK 1581); preczo nechtegy w hromadie chodyt (B. ŠTIAVNICA 1613); (ovce) w jednej hromade spolu lihagu (VOv 1779); na/v h-u, do h-y prísl výrazy dovedna, dokopy, dohromady: kwet gegj (čakanky) se zawre a w hromadu složj (MT 17. st); pacholkov do hromadi se zbjeragiczich (RAKOĽUBY 1724); zhromaždzugess gako mrawec na hromadu mnoho (GŠ 1758); po h-e prísl výraz hromadne, spoločne: coacerva im: húffem, po húffe, po hromade (KS 1763)
2. veľké množstvo: zasluch hromady (MS 1758); acervus pecuniae: hromada peňez (KS 1763); ňemalá pokladuw naších hromada (BR 1785);
x. expr celé h-y, po h-ách veľmi veľa: tel mrtvých po hromadách tu se válajících (ASL 1763); psi, kterích celé hromadi po ulicách postávajú (BR 1785)
3. zhromaždenie, zasadanie: prečuo sy w hromadye u richtara nyeswedčila (ORAVA 1740); cela poctiwa hromada frankowska (s. l. 1752); grex: hromada lidu aneb zhromážďenj (KS 1763)
P. atpn Petrus Hromada (vo Vrbovom 1494); Albertus Hromada (N. MESTO n. V. 1522 U1); -ný príd: acervosus: wrchowaty, hromadny (KS 1763); -ne prísl: acervatim: wrchowaťe, hromadňe (KS 1763); hromádka, hromádočka [-eč-] dem k 1: wlny na cztiroch hromatkach (LIETAVA 1607); uprostred mrawczoweg hromatky (LR1 17. st) mraveniska; hromatka zemi (LC 1707); slunečne paprsski pozbiragu sa do gedneg hromadečki (KP 18. st)
P. atpn Georgius Hromadka (GAJARY 1592 U1)

menom [menom, jménem], v mene [v(e) jmé-] predl s G
1. v zastúpení, ako zástupca niekoho: ja W. M. menom Geho Gasnosti czysarskey napominam (PRÍBOVCE 1566 KL); wyznal tenze reczeny Kasspar Koza dobrowolne a swobodne, ze yak kupiwssy dom we gmene otcze sweho dal zapis w meskych knihach vcziniti (LIPTOV 1567); Martin Repa gmenem manželky swé proti Gelenie, manželce Peřinowé, wedl žialobu (HLOHOVEC 1592); Domino Mocsko obžalowan gest w gmene celeho messtanstwa (PONIKY 1794)
2. vyj. odvolávanie sa na niekoho (na Krista ap.): ve jménu Krista žádajme Otca všemohúcieho, ať nám dá Ducha svého (ASL 1532)

suma ž lat
1. celkové vyjadrenie množstva, obyč. peňazí: acz by kdy Hliniczane na buduczi czas smiely porussiti to zgednanie, aby dali summu zlatych padesat panv (BYTČA 1484 SČL); summa wssetkich owsa cub 229 (MOŠOVCE 1569); dokud sa zwrchu predepsana summa fl 350 skrz nasz neb potomkow nassich nepolozi (KLOBUŠICE 1691); aby on bespecne uzywal a wladal pokut predmenuwane zboze, ano i somma (!) geho k rukam geho nebude odemna anep potomkow mogych zlozene (NOROVCE 1714); summa: cela, wssecka suma (KS 1763); summa celého lidstwa: 1412 (PREŠOV 1784)
L. kremnická, prešporská, rakúska, uhorská s. mince vyrobené, zhotovené, razené v Kremnici, v Prešporku, Rakúsku, Uhorsku: na mistie po trynasti sselingoch gedno wedro prodawagj na summu rakusku (M. S. JÁN 1613); ktera cžastka sa nam wedla listu rozdjelneho dostala po tomže zwrchu napsaneho uroczenem nekdy pana Topos Farkassowy nassem diedowi, zlatich uherskich na pressporszkeg summe (KLOBUŠICE 1691); ja, Ottik György, znamo cynim že sem wipojičal od Geho Milostj pana Taller Pala tisicz zlatich, to gest fl 1000 na dobrej kremniczkey sume každy zlaty za dwaczat grossy čytugicze (HLINÍK n. H. 1698); prodal Guro Nitry kus roly, ktery lezy pod Srnu horu w chotary nadaskem, a to za sumu uhersku dewatenast zlatich a pet grossy (TRSTÍN 1699); kapitálna, kapitálska, driečna, hlavná s. základná s. peňazí, istina, kapitál: potom takowy kramar aneb kupecz netczo zisku mestu mohl by daty a w gednom roku hlawnu summu penezy take y z ziskem mohl nawratity y zaplatity (P. BYSTRICA 1506); gestližeby cela kapitalni summa oddana byti nemohla (BRATISLAVA 1638 E); predce kdo visse driečneg sumy užery widyera, ne zweritel, ale užernik (KoB 1666); podle običaje szpolu aj s capitalsku summu pekne krassne a narasz zložity (URMÍN 1764); spůsob z interesa kapitál aneb hlawnj summu naleznuti (LU 1775); konvikcionálska s. s. za spoločné užívanie (majetku): powinny budeme convictionalsku summu zuplna panu creditoru platity (KRUPINA 1734); odplatová s. odmena: jestli že by spolu i s konem takovy deserteur pochyteny a do ruk spravedlivosti priprovaden byl, odplatu 40 fl za to ziskati ma, s tym však nic menej spusobem, že z takovej odplatovej sumy všecken nakladek až do skutečneho do ruk vojanskych takoveho uskoka doprovodeni stačiti a rozumeti se ma (B. ŠTIAVNICA 1754 CM); peňažná, peňažitá s. (o plate, dare, hodnote) vyjadrený, vyplatený v peniazoch (nie v naturáliách): odkupil gednu rolj ze summu penažnu fl 25 (P. ĽUPČA 1603); davek v urbare poznamenanych jistu sumu penežitu Jeho Velikomožnosti oddavaji (BOJNICE 1614 U2); aby položiwsse Geho Milosty panu Pongrácz Janossowy predepsanemu hore doloženu summu penažitu, k rukam prigaly a wečzite wladaly a užiwaly (LIPTOV 1663); aukciová s. pôžička za zálohovaný majetok: na takowu častku ureku meho od meho pana bratra anebože ditek a potomkuw Geho Milosty žadneg auctioweg summi nikdy nežadaty za žiwobity sweho (TURIEC 1699); dobrá s. majúca stanovený, určený obsah drahého kovu: kotal piwowarsky gest ssaczowany in florenis quinquaginta, na ktery brat nagstarssy dal flor quindecim dobreg summy (BYSTRIČKA 1665); drobná s. v minciach nižšej hodnoty: platit za každy achtel per fl 3 na drobnu summu (K. N. MESTO 1690 E); hotová s. peniaze v hotovosti, hotovosť: predgmenowana Babusse s powolenjm swich dietek y pratel manžela sweho odpredala tri tale kwentina sweho wisse mlina swatomichalskeho za hotowu summu na minczi vherskey za fl 22 a d 25 (P. ĽUPČA 1599); bitkovská s. (o peniazoch) razený najmä v časoch kuruckých a i. povstaní (bitiek) a majúci nižšiu hodnotu v pomere k uhorskému zlatému: magice potrebu a znassegicze welike tesskosty, wzali sme od oppatrneho muže Matthaeusza Marčeka fl 15, kterich penizy nachazi se w sume zlatich tridcet na summu bitkowsku (MARTIN 1702); zreteľná s. presný obnos: gestly bude wuolya Geg Welkomoznosty, y nowu fasziu z wilozenim zretedelneg summy budem podluzny Geg Welkomoznosty widat (N. MESTO n. V. 1745)
F. neb wlcy z lysskamy magj zamesknany, koze gich summu dagj (BV 1652) prinesú úžitok
2. súhrn, obsah: sweta wytach (:kratka summa:) (KoA 17. st); Ktera gest summa tabuli prwne? Rs. Milovati budess Pana Boha sweho (LKa 1736); prawda wjry Krystoweg obsahugjcí w sobe summu učenj krestianského (PW 1752); summarium: krátky wytah, krátka summa ňečeho (KS 1763)
L. s. zákona celkové, presné znenie zákona: powynnost gedneho kazdeho pocztyweho mystra ma byty ta, aby milugicze (:podle tably prwneg zakona Bozyho:) Pana Boha, podle druheg a summy zakona milowal y bratra sweho (CA 1701); v (jednej) s-e prísl
1. skrátka, krátko, jednoducho: summatim: nakrátce, w gednég summe (KS 1763)
2. celkovo, vcelku, úhrnne, dovedna: summa summarum: w gednég summae (KS 1763); Zigmond vzitecny obcy, w ktere bidlel, w sume wssem se libil, wssem vzitečny byl (LP 1769); -ička dem k 1: summula: sumička (LD 18. st)

v, vo [vo, ve] predl A. s L. A.
1. miesto, prostredie, vnútri ktorého sa uskutočňuje nejaký dej, al. vnútri ktorého sa niekto, niečo nachádza: wssecky vžitky, ktere su w chotary, se dopusstaty ma (ZVOLEN 1567); podani w tom mlyne mlely (H. MIČINÁ 1570); Panu Bohu was poruczam, aby s tym suknom wo sspitaly meskom ubohich ludi tak mužou yako ženy krasne zaokráyaly a zaodely (D. RAKYTOVCE 1637); w ussach na ten čas zalehnuto mel (svedok) (ABRAMOVÁ 1750); zostal Yeremiáš w syni témničnég (KB 1756); pro lepssy pamat w meske knyhy gest vczynen (ŽK 1561);
x. pren kteri (Ježiš Kristus) hrichu neučinil aniž gest nalezena lest w ustech geho Ježiš Kristus bol bez hriechu
2. čas (obyč. v spojení s názvami času): od Pana Boha wssechmohucziho zadam a winssugem dobre stesti a zdravj w tomto novom roku (BREZNO 1590); a bude w nagposledňégssych dňoch (:powjdá Pán:) wypústim z ducha mého na každého čloweka a prorokowat budú synowé wassy y dcéri wasse (KP 1756); w zime obloki magj otewrené byt (VK 1764); aby tehdy i nadalej v tejto veci v tych teškych a drahych časoch ku slavnej verchnosti urečenym panom našim se utikame (poddaní) (ORKUCANY 1773);
F. ale prigde smrt ku tobe, gako zlodeg w nocy (s. l. 1764) môžeš nečakane, náhle zomrieť nox solstitialis: nagkrátssá noc w roku (KS 1763)
3. stav, v akom sa niekto, niečo nachádza: a tak gyz reczeny Girik Korzen w nedostatku polozeny dom swuoy prodal (P. ĽUPČA 1563); sme ve velkeg chudobe a nuzi (BOJNÁ 1564); žaden z lidi ani w stawu duchovnem, ani w stawu swetskem same od seba nicz nemuže učiniti (TC 1631); gestly ine wistupky tenže Yankovičz w poddanstvy čzinil (JASENICA 1710); rozpomeň sa Pane na smlúwu twú, aby dúm twúg w swatosti twég pozostáwal (KB 1757); wdowi syn Gyuro ge w stawe woganskom (OČOVÁ 1786);
x. pren škola nemecko-lupčánská byla w kwětě za rektorstwa mladeho Leonharda Mokossina (s. l. 1579) nemecko-lupčánskej škole sa darilo, prekvitala
4. sprievodné okolnosti: podali mu (Ježišovi) octa z žluči w nagwetssých bolestech (CC 1655); imprudens negotig: kdo gest nerozumny w práci (KS 1763); w bolesti gest wždy cyzoložnyk y we tmach (MC 18. st)
5. spôsob: okolo Lewycz wýn w hoynosti se obrodilo, tak že su y laczne (BYTČA 1613); sam Sin Boži w tele na tuto nysku zemi z nebe wstupil (TC 1631); zwiklostyamj pristrogene, t. g. namasstene, w smutek on (Ježiš) wás krstit bude w duchu swatém, a w ohni (KB 1756); w bolésti rodit budess (Eva) synu (KB 1757);
x. pren kdo mňa nasleduge, nechodj w tmách, ale bude mét swétlo žiwota (KP 1756) kto nasleduje Krista má radostný život w potu twári twég požjwat budess chléb (KB 1757) ťažkou prácou a námahou budeš dorábať svoj chlieb
6. zreteľ: ze sem wypuyczyl w swey pylney potrebe statku sweho wymyneny od pana Jakuba Kubynskeho na mynczy sto zlatych (MADOČANY 1569); argutiolus: w reči chytraly; spagiricus: w lekárstwú zbehly (KS 1763)
7. predmet (obsahový): w obetach stareho zakona kochal se Pan Buh (TC 1631); Maria Miklian gesste w parte gsuca, tak gako syn a dedič ma powažowána byti (VRÚTKY 1750); abi v tém poselsztve tsudnú rets dokántsál (anjel Gabriel) u tsisztém panensztve, plód, úród, znak zjevjál (HPS 1752) B. s A
1. smer, smerovanie niekam: nyestidatliwimi rečmi takto matyeri swogeg doložena osoba hovorila w oči (KRUPINA 1734); když se w prse bigeme (kresťania), wyznáwati (hriech) (WK 1779)
F. z oko v oko žadnu ženu nenútime, aby mňysku byla, dokud byskup z oko w oko se nedowj zdáliž gu ňekdo nenawedl na toto žiwobyti (PP 1734);
F. z oka w oko to Poriečanja napowjedali, keď z oka w oko bude, zahambja sa w tom (JASENICA 1710) priamo do očí
2. čas, ako časový bod: dan w sobothu po swatem Ffrantissku (BRATISLAVA 1526); nowy Rotthaus gest zbudowany v den swatey Margety panny (P. ĽUPČA 1566); Sodome Gomore snáže bude w ten posledňý den (CC 1655); jako v jednu hoďinu na svetlo prinesené (deti), tak sebe ve všem podobné (BR 1785); kedi Kristus v Betleheme, narodzél se v tsasz Heroda králya judszkej séme (HPS 1752); wezmy cesnak w Sstedry wečer, pokragag ho na drobno (HK 18. st); v čas žatvy nemožno nam (poddaným) jest ty dni vybavit (LAZY p. M. 1776)
3. predmetový vzťah vo väzbe niektorých slovies: pren a protož odwrhneme od sobe skutky temnosty a obleczme se w swetlo prawdi (TC 1631) odvráťme sa od hriechu, žime pravdivo
F. w recz newskacug neprerušuj hovoriaceho v reči: mluwjcymu w recz newskacug (KoB 1666) w zuby hledeti neposudzuj darovanú vec: koňovy darowanemu nepotreby w zuby hledeti (DuH 1723) w popel obraceno zhorených, zničených požiarom: dewadesat chramuw w popel obraceno (KCS 18. st)
4. účel: a pakli by chtieli ten duom w winu poloziti, wedle boge to musy odmluwati geho pan, alebo geho bozeynik (ŽK 1473); s tym was (richtára) Panu Bohu w geho mocznu ochranu poruczeme (B. ŠTIAVNICA 1581); puol domu na zatku v Malatinskich za fl 44 w uzitek Mattege Petrowiech y geho potomky vwazegicze (P. ĽUPČA 1585); dawa se w znamost, ze za vradu richtarskeho Gasspara Hannule pristupil pred uplnu wrchnost Trych Sliacžou Gurcžo Owad (SLIAČE 1604); urednjik Geho Welkomožnosti, w ustrety wynduc žalowal se (TURIEC 1748); prijdze vojak i mladenec, vezme sebe mladu v tanec (PV 1798);
L. dať w rucze dať mu statok do vlastníctva: matku, kteryž mu ten statek w rucze dala (L. TRNOVEC 1571)
5. spôsob najmä v spojení s číslovkovými výrazmi: a ta žena byla oblečená w ssarlat magicy kofllik zlatý w ruce swéj (MP 1718); Seramis w muskem ruchu dcele wogsko ridila 18. st
F. w prach se obrátjme po smrti sa telo rozpadne: tak žiwa gest pri smrti dusse, ačkolwek telo w prach se promenuge (TC 1631); gsme wssecy smrtedlnosti poddani a po smrti w prach se obrátjme (WP 1768)

živý príd majúci znaky života, žijúci: dokud bude žiwy Lampert, ma užywaty po polowiczy lazu (OČOVÁ 1596); vegetus: zdrawy, žiwy; vivus: žiwy, zdrawy (KS 1763); podle urizeni wečnj maudrosti, jedno každe stworeni žiwe rozmnožene býti žáda (VOv 1779); budeme prinuceni po svete se rozprchnut, aby sme živi byti mohli (PODLUŽANY 1797 LP); swine z wahy sweg, kteru žiwa mela, zabita ssestu casstku utraca (PR 18. st);
x. pren iconica statua: obraz žiwy; iconicus: žiwe wiobrazeny (KS 1763) vyobrazenie svätého
L. ž-á voda oživujúca: viva aqva: žiwa woda; vivens fluvius: žiwég wodi pramen (KS 1763); ž-é striebro chem ortuť: hydrargyrum: žiwe strjbro (KS 1763); poklad aby brzo nassel, wezmi žiwe stribro a polož do lampi a naleg na to olege a chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); ž-ý chlieb náb hostia: sam Krystus žiwim chlebem w neg gest (DuH 1723); byť ž. žiť: supervivo: žiwy sem (KS 1763); byť ž. s niekým s kým žiť s niekým (v manželstve): wolil bich s nu žjw biti do mogeg a geg smrti (AD 18. st); ž-ý oheň síra: ssadwaser, ziwy ohen, to gest prisada (OCh 17. st); žiwy ohen, polny cesnak a vpecenje wagce spolu vtri (PL 1787); ž-ý vlas med choroba podobná rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec zool Gordius aquaticus cicavica, zožierajúci červ: cancer morbum: zywe wlasy (PG 1656); phagedaena: wred aneb žiwy wlas, čerw, ktery seba až do kosti wgjdá, item rak, wlčy nemoc (KS 1763); živo, žive prísl
1. v živom stave: in omni memoria: gak ziwo (KS 1763); živo, žive prísl gak to gest strassna wec, bit ziwo spalenim (DS 1795)
2. skutočne: degž nam wssem žiwe weriti a z milosti te prigati (CC 1655)
3. jasne, zreteľne: on charakter kterjch wiobraziti mjnj, ziwe sobe predstawuge (PT 1796)
4. zaujímavo, pútavo: o predesslem prwniho sweta wodu witopeny, y buducim tohoto ohnem wipaleni ziwe wiprawugu (Le 1730)
5. veselo: och, tu srdce wo mne hned wolnejssje bije, hned ziwejssje zije, na kridlach pesnicki lehko mi je (LPo 18. st); na/v žive, za živa prísl výraz v živom stave, pri živote: die 21. may kupil sem mrenu na ziwe (ŽILINA 1717); vivarium: kde člowek negake zwjrata w žiwe drži; vivos aliqvos comburere: za žiwa nekterych spáliti (KS 1763); kdo by Karakotta, sspanielskych zbognjku wudce prozradil a k nemu w ziwe dowedel (StN 1785); subst ž. m žijúci človek: mnohy toho nezna žiwy, jak sau prospessne žihlawy (MBF 1721); ž-é s poranené krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: kdy mu sedlo kožu do žiwyho zoderje, vtluč bazowje gahodki, s smotanu smjssag, tjm ranu potjerag (o koňoch) (PL 1787); obnow mu do žiweho, ostrihag sersty okolo rany (o koňoch) (RG 18. st)