teológia -ie ž. veda zaoberajúca sa Bohom a náb. pravdami, bohoslovie;
teológ -a mn. -ovia m. odborník v teológii; poslucháč teologickej fakulty, bohoslovec;
teologička -y -čiek ž.;
teologický príd.: t-á fakulta;
teologicky prísl.
teológia [t-] -ie ž.
teológia -ie ž. ‹g›
1. vedecká náuka o niektorom (kresťanskom) náboženstve, jeho zjavení, tradícii a histórii: prirodzená t. usilujúca sa ako filozofická náuka o rozumové zdôvodnenie; zjavená t. opierajúca sa len o vieru; scholastická t.; katolícka, protestantská t.; cirk. pastorálna t.
2. teologická fakulta
teológia náuka o Bohu • bohoslovie • zastar. bohoveda
teológia, -ie ž. náuka o bohu a náboženských dogmách, teoretické zdôvodňovanie náboženskej ideológie, bohoslovie: katolícka, protestantská t.; študovať t-iu; poslucháč t-ie; profesor t-ie;
teologický príd.: t-á fakulta; t-é vzdelanie; t-é štúdium; t. názor;
teologicky prísl.;
teológ, -a, mn. č. -ovia m. človek zaoberajúci sa teológiou, bohoslovec;
teologička, -y, -čiek ž.
teológia ž náuka o Bohu a o náboženských dogmách: nebo mass tu prwnje začatky yak philozophiae tak theologie (KoB 1666); tak príkrá a odporná gest gím nadewšecko filosofia, theologia (BN 1796); -ický príd: chce-li nekdo neco ginym wyložiti, musy w knihach historickych, theologickych na to se doptawati (SP 1696); nagdustognegssy cysarowe, premocny monarchowe a negwywissenegssych theologyckich učenj mudrcowe tak y zhlupenj byli (DuR 1719); Eisenach ma seminarium theologjcke (KCS 18. st); -icky prísl: totoliž gest na uwedene duwody me k strane katolickeho včenj meritorie a theologicky? (DuH 1723)