téglik -a m.
1. nádobka na farmaceutické, kozmetické al. potravinárske výrobky
2. hut. žiaruvzdorná nádoba na tavenie menšieho množstva kovov;
téglikový príd.: hut. t-á oceľ vyrábaná v téglikoch
téglik [t-] -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
*kelímok ↗ správ. téglik
téglik -a m. ‹n < l < g›
1. bakelitová, papierová, porcelánová a i. nádobka na potravinové, kozmetické výrobky, na laboratórne práce a pod.
2. i tégeľ -gľa m. hut. nádoba zo žiaruvzdornej hmoty al. tuhy na tavenie menšieho množstva kovu al. zliatin;
téglikový príd. t-é farby v téglikoch 1; – hut. t-á pec do ktorej sa vkladá téglik 2; t-á oceľ tavená v téglikoch 2; t. postup spôsob výroby ušľachtilých ocelí pretavovaním v téglikoch 2
kelímok p. správ. téglik
téglik nádobka na farmaceutické, kozmetické al. potravinárske výrobky: krém sa predáva v téglikoch • nespis. kelímok
tégeľ, -gľa m. ohňovzdorná nádoba tvaru zrezaného kužeľa, používaná na tavenie a žíhanie kovov;
téglik, -a m.
1. zdrob. k tégeľ;
2. hovor. malá, obyč. porcelánová nádobka na miešanie al. uskladňovanie masti a kozmetických prípravkov, používaná v lekárnictve a kozmetike;
téglikový príd.: hut. l-á oceľ druh ocele; t-á pec s regeneratívn ym kúrením plynom na zohrievanie téglikov naplnených kusmi ocele a potrebnými prísadami pri výrobe špeciálnej téglikovej ocele
tégeľ [té-, tí-] m nem hut žiaruvzdorná nádoba na tavenie rúd, kovov ap.: kdy se ruda z flussem dobre zssmelcowala a pekne hra w tigli; wystaw tygel z ohne (OCh 17. st); wezmy sanitry geden funth a wlož ge do šmelcjrskeho tiglu (RT 17. st); zraybay, co gest w tigli na kameni a wyssagtug krasne a deg mezy to olowo a polož do gineho tygle a poteče giste (RG 18. st); téglik, tégliček dem: wezmy ssmelcirsky tiglik; do tiglička, gakowy zlatnicy užjwagj (RT 17. st); gako se mosacz aneb mede od zlata w tygličku toliko separowatj muže (OCh 17. st); téglik stribra a pec zlata skussuge (človek), ale srdce lidske sam Hospodin (MH 1712); fusorium: teglik (LD 18. st)