sudca -u mn. -ovia m.
1. odborník majúci právomoc viesť a rozhodovať súdne spory: vyšetrujúci s., s. spravodajca, s. z povolania
2. kto hodnotí, posudzuje, rozhoduje; posudzovateľ: bol v rodine spravodlivým s-om
3. hovor. rozhodca (v športe): futbalový s.
□ robiť s-u rozhodovať (v spore);
sudkyňa -e -kýň ž.;
sudcovský príd.: s. úrad, talár;
sudcovstvo -a s. sudcovský stav
sudkyňa -ne -kýň ž.
sudkyňa, -ne, -kýň ž. žena s právomocou riešiť súdne spory, žena majúca povolanie sudcu