prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať • nahovoriť • navravieť • naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali • presvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriť • expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil • hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili • expr. zjemn. uvravkať (Jaroš) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli • nár. pozaobchodiť (Kukučín) • zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu • arch. kapacitovať • hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)
2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1
spoďkať p. prehovoriť 1
spoďkať, -á, -ajú dok. hovor. expr. (koho) prehovoriť, zvábiť niekoho, aby niekam išiel: Synov mi už vzali a ešte mi jedinú dcéru idú spoďkať tí modrokošeliari. (Tat.)
|| spoďkať sa navzájom sa prehovoriť, zvábiť na odchod niekam: Odprevadil Margitku na stanicu, ale na stanici spoďkali sa domov na dedinu. (Tat.)