sodík -a m. striebristý mäkký alkalickokovový chem. prvok, zn. Na;
sodíkový príd.: s-á výbojka
sodík -ka m.
sodík -a m. ‹a < l < arab› chem. prvok zo skupiny alkalických kovov, zn. Na, striebrobiely lesklý mäkký kov, v prírode sa vyskytujúci len v zlúčeninách (napr. ako chlorid sodný v morskej vode), nátrium;
sodíkový príd. nátriový: s-é pary; fyz., eltech. s-á výbojka v ktorej svetlo vzniká elektrickým výbojom v parách sodíka; odb. s. oblak, mrak umelo vytvorený z plynného sodíka, vypúšťaný do ovzdušia na rozličné pokusy
sodík, -a m. chem. chemický prvok zo skupiny alkalických kovov (zn. Na);
sodíkový príd.: s-é pary