smieť, smie, smú, smel nedok. (modálne sloveso; s neurč., zried. i bez neurč., často s elipsou)
1. mať dovolené niečo vykonať, podniknúť, urobiť; môcť: Smiem vojsť na chvíľočku? (Jégé) No, Mišo, vyber si! Veď keby som smel. (Heč.)
● Smiem prosiť? zdvorilostná formula pri výzve do tanca;
2. v zápore vyjadruje nevhodnosť, neželateľnosť niečoho: Nesmieš si to tak k srdcu brať. (Tat.) Tá hrozná doba nesmie sa opakovať. (Hviezd.) Stroj sa nesmel pokaziť. (Hor.) Tvoja pani nesmie sa tú novinu dozvedieť. (Urbk.) Ani naši doma to nesmú vedieť? (Zúb.)
● Kto sa bojí, nesmie do lesa (prísl.) bojazlivý nič nedokáže.
3. v zápore vyjadruje zákaz: Dolu, chlapče! Ta nesmieš. Spadneš. (Urb.)