sliedič -a m. živ. kto sliedi;
sliedič -a mn. N a A -e m. neživ. poľov. pes vycvičený na vysliedenie zveri;
sliedičský príd.;
sliedičstvo -a s.
sliedič -ča pl. N -či m. (človek)
sliedič G a A -ča pl. N a A -če m. (pes)
sliedič p. vyzvedač
vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)
sliedič, -a, mn. č. -i m.
1. kto sliedi, špehuje; špehúň: Hamadan mu sľúbil podať zvesť o perzských sliedičoch. (Fig.)
2. (mn. č. -e) poľov. pes majúci za úlohu vysliediť zver