Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

skopať -e -ú dok.

1. kopaním (význ. 1) upraviť: s. hriadku, s-ný briežok

2. kopaním (význ. 4) zasiahnuť, nakopať: s. výtržníka

3. kopaním (význ. 4) odstrániť, odkopať: s. prikrývku

4. subšt. spraviť s chybami, pokaziť: s. skúšku, úlohu;

nedok. k 3 skopávať -a

// skopať sa odkopať sa;

nedok. skopávať sa -a

skopať -pe -pú skop! -pal -púc -paný -panie dok.

pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť

skopať 1. kopaním upraviť pôdu • pokopať: skopať, pokopať hriadky • zrýľovať • zryť • porýľovať (rýľom obrátiť, poobracať pôdu): zrýľovanie záhrady; pozemok treba dôkladne zryť, porýľovať • skypriť (kopaním urobiť kyprým): skypriť zem

2. p. pokaziť 1

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

kopať¹, -e, -ú, -ajúci nedok.

1. (čo i bezpredm.) ryť, rozhrabávať al. spracovávať zem nejakým nástrojom: k. záhradu, k. rýľom, motykou, čakanom;

2. (čo) odstraňovaním zeme vyhlbovať jamu al. iný priestor: k. hrob, studňu, zákopy, k. základy

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto druhému chce zle, sám na to doplatí; hovor. žart. Ten už s Adamom loj kope (Švant.) je pochovaný;

3. (čo) dobývať zo zeme: k. zlato, meď, striebro, uhlie;

dok. k 1 pokopať, skopať;

k 2 vykopať

kopať², -e, -ú, -ajúci nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo, do koho, do čoho) prudko pohybovať, udierať nohou: kôň kope, k. do nepriateľa, k. do dverí; Mamu (krava) nekopala. (Tim.) Chlapci sa socajú, kopú. (Al.)

2. šport. (čo) úderom nohy uvádzať do pohybu loptu: k. loptu, k. roh, k. jedenástku;

dok. kopnúť, k 1 i skopať, nakopať, vykopať

kopať³, -e, -ú, -ajúci nedok. niž. hovor. (čo) niečo zle robiť, kaziť: k. hru; Kope francúzštinu, no ale jednako sa predsa dohovorili. (Jégé);

dok. skopať

skopať¹, -e, -ú dok. (čo)

1. kopaním spracovať, upraviť: s. záhradu; Dvorec skopali a nasadili na ňom zeleniny. (Taj.)

2. kopaním znížiť: Na skopanom briezku sedeli muzikanti. (Min.);

nedok. skopávať¹, -a, -ajú

skopať², -e, -ú dok. expr.

1. (koho) nohami poudierať, nakopať: Hybaj a čuš, lebo ťa skopem. (Bod.)

2. (čo) nohami zhodiť z povrchu: s. perinu;

nedok. k 2 skopávať², -a, -ajú

|| skopať sa zhodiť zo seba perinu, prikrývku (obyč. v spánku): Či neplačú deti, či neskopalo sa niektoré. (Taj.);

nedok. skopávať sa, -a, -ajú

skopať³, -e, -ú dok. niž. hovor. (čo) zle urobiť, pokaziť, skaziť, zbabrať: skopaná kuchynská slovenčina (Vám.); Skopem aj maluritu. (Jil.)

skopať dk čo kopaním upraviť, pokopať niečo: placeno tomu, ktery zem hore skopal d. 6 (ZVOLEN 1642); kdokoly z winohradnykow za dwe leta swog wynohrad nezreže, neskopa, trestany bitj ma (TRENČÍN 1698); ponektery gesste as posawad po druhy krate neskopaly winice (PUKANEC 1772); (zeme) na gar aneb z pluhem zorati, aneb z motikami zkopati (VOv 1779); -ávať ndk: dano weznom, kdj okolo rinku wrssky zkopawali, kasse krupneg, halussiek a piwa (ŽILINA 1704)