šírka -y -rok ž.
1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: š. steny, ulice, merať š-u; zemepisná š. vzdialenosť bodu od rovníka na sever al. na juh vyjadrená v stupňoch
2. obšírnosť; rozsiahlosť: š. záberu, obsiahnuť problém v celej š-e;
šírkový príd.
šírka -ky šírok ž.
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
sirka p. zápalka 1
šírka 1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: šírka rieky, miestnosti • zastar. šír (Rázus)
2. stupeň istého javu: zaoberať sa problémom v celej šírke • rozmer • intenzita: povodeň nadobudla veľký rozmer, veľkú intenzitu • rozsah: rozsah kompetencií, učiva • obšírnosť: obšírnosť výkladu
zápalka 1. drevená al. kartónová palička so zápalnou hlavičkou na zapaľovanie: škatuľka zápaliek • hovor. sirka: zapáliť sirku • nár.: švábeľka • švíbalka • cintľa
2. puzdierko s výbušninou • kapsľa: nárazová zápalka, kapsľa
sirka, -y, -riek ž.
1. kraj. zápalka: zapáliť, zažať s-u, podpáliť slamu s-ou;
2. zastar. síra: potok horiaci smradľavou sirkou (Vlč.);
sirkový príd.
1. zápalkový: s-á škatuľka;
2. zastar. obsahujúci síru: s-é kúpele (Kuk.); chem. s. kvet sírny kvet
šírka, -y, -rok ž.
1. rozmer niečoho v rovine kolmo na pozdĺžnu os (op. dĺžka): š. steny, sukne, chrbta, dlane; merať š-u; centimetrová š.; Pribrala rokmi na objeme, najmä do šírky. (Vans.);
geom. rozmer určujúci s dĺžkou plochu, s dĺžkou a výškou objem geometrického útvaru; jeden z troch rozmerov; geogr. zemepisná š. oblúková vzdialenosť nejakého miesta od rovníka udaná v stupňoch; astron. astronomická š. uhlová vzdialenosť hviezdy od ekliptiky na sírkovej polkružnici;
2. obšírnosť, rozsiahlosť: Príhoda sa rozrástla do šírky. (Žáry); lit. epická š. dejová rozsiahlosť
● hovor. ísť do šírky a hĺbky s niečím sa veľmi podrobne zapodievať, niečo dôkladne rozoberať; v celej, v plnej šírke celkove, úplne;
síra, sirka ž žltý nekovový chemický prvok, pri horení ostro zapáchajúci: zebi won (obyvateľ bystrický) mohol wssetky wecy kupeczke prowazeti skrze drzeny nasse, krome medi wiwazeny a prachow neb gijnych wecy k niemuz przynalezyczym, to gest syrzy, solitru (PRIEVIDZA 1527); inwentowano bylo syrky spolu y z nadobu lib 85 (TRENČÍN 1645); sulphur: syra (VTL 1679); paly se med z pliesskuw, z syru a alumen w hrncy mazanem za pet dny (HL 17. st); ruty, soly, pusskowy prach, sirku zmisseg z maslem a chlebem a daweg lichwe gesty každodenne (RN 17.-18. st); proti dussnosti konskeg deg mu (koňovi) siru z octem a tak se zhogi (RG 18. st); sulphuraria: bana na syru (LD 18. st); komare odspudiš smradem s paleneg sirky (PR 18. st); x. pren aniž (hriešnici) ginssý pokrm a napog metj budu krome smradlawu syrku a smolu (RW 1702) budú trpieť hladom a smädom; budú gjm (hriešnikom) djábli syrku a smolu gegjch ruky obliwat (SSt 1742) budú im spôsobovať utrpenie; Wssemohucy Sodomu a Gomoru a okolyte mesta syru a ohnem z nebe padaycym w popel obratyl (MS 1749) ohňovou pohromou; kdo se nechce slowem božym zde časne krmitj, ten musy syru a smolu pekelnu nawekj užjwatj (CS 18. st) po smrti bude naveky trpieť L. živá, nepálená s. čistená síra: wezmy osem lotow gelenyho loga, kafru wantlyk, syry žyweg geden lot (KLe 1740); sulphur vivum: nepálená syrka (TT 1745); sulphur caballinum: černá sýrka nečistená (TT 1745); sulphur citrinum: žluta sýrka prírodná (TT 1745); -ový príd 1. vyrobený zo síry, obsahujúci síru, sirku: giskra z pomoci oceli a kremene kresagjcjho kamena wiražena a w oheneg nadobce od prachna zchopena nit syrowu a z tau swyčku aneb drewo zažyha (OP 1685) napustená sírou; (substanciu) za dwa hodiny nechati stati, za dwe lothmy fialkoweho zafftu anebo julepu pomiessati a niekolko kropek olege syrkoweho pridati (RT 17. st); balsamus sulphuris therebinthinatus: syrkowý balzám s terpentynowym olegem (TT 1745); cremium: syrkowe drewka s kteryma nečo zažjhagú (KS 1763); para sjrkowa z gezera Styx cele powetrj nakažowala (PT 1796); sulphureus: syrowý (PD 18. st) L. flores sulphuris: syrkowý kwet (TT 1745) druh beztvarej práškovitej síry 2. majúci vlastnosť síry (farbu, pach): sirkoweg barwi motrinček (ILAVA 1683); spirit sulphuris per campanam: ze syrky duch (TT 1745) zápach; scomber: syrkowég bárwi morská ryba (KS 1763) 3. týkajúci sa síry: sulphurarius: syrkár, syrkowy remeslnjk, ktery syrku warj; sulphuraria: syrkowá huť baňa na ťažbu síry (KS 1763)
šírka ž rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: wsselike plátno, aby se na ssirki robilo (BYTČA 1616); tkane pak ma byt (súkno) na ssyrky try riefy a fertal (VIEDEŇ 1675); item tretya luka na ohrade, ta se kosiwa na priekopu, ktera priekopa gest až do potoka, tež priekopka, ta se kosiwa na ssirky (TRENČÍN 1693); od ulicze zwenku stawenj ma ssirky sahu 7, z wissj 8 (ČÁČOV 1720); (:Pannonya:) na dluhost držj osemdesát mil, na ssirku sedemdesát (KrP 1760); wezmy cwernu, premerag gu na dlužky, y na ssirky, a tu myru dag geg w chlebe zest (HK 18. st)