Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

servítka -y -tok ž., servítok -tka m. štvorcový kus látky al. jemného papiera použ. pri jedení al. na balenie: papierová s.; zakrútiť do s-a

● nedávať si s-u pred ústa hovoriť nevyberane;

servítkový príd.: s. papier

servítka ‑y ‑tok ž., servítok ‑tka m.; servítkový

servítka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	servítka
G	(bez)	servítky
D	(k)	servítke
A	(vidím)	servítku
L	(o)	servítke
I	(so)	servítkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	servítky
G	(bez)	servítok
D	(k)	servítkam
A	(vidím)	servítky
L	(o)	servítkach
I	(so)	servítkami

---

servítok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	servítok
G	(bez)	servítka
D	(k)	servítku
A	(vidím)	servítok
L	(o)	servítku
I	(so)	servítkom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	servítky
G	(bez)	servítkov
D	(k)	servítkom
A	(vidím)	servítky
L	(o)	servítkoch
I	(so)	servítkami