súčasník -a mn. -ci m.
1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.; s-ci francúzskej revolúcie
2. človek žijúci v dnešnom čase: mierové úsilie s-ov;
súčasníčka -y -čok ž.;
súčasnícky príd.
súčasník -ka pl. N -íci G -kov m.
súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci • rovesník • vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi • pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny • kniž. vekodruh (Kukučín)
súčasník, -a, mn. č. -ci m. človek žijúci s niekým, s niečím v tom istom čase, súčasne, vrstovník: Súčasníci, starší tak ako mladší, pokladali Bernoláka za svojho majstra a vodcu. (Škult) Chápať a dať sa unášať v plnej miere ich dielu mohli len ich súčasníci. (Chrob.) Len si prečítajte úsudky súčasníkov o tomto diele. (A. Mat.);
súčasníčka, -y, -čok, zried. i súčasnica, -e, -níc ž.