Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

síra -y ž. žltý nekovový chem. prvok, zn. S;

pren. bibl. symbol skazy: zničiť ohňom a s-ou;

sírny, sírový príd. obsahujúci síru, pochádzajúci zo síry: s-ne, s-ové kúpele, s. zápach; s-ová masť; chem. kyselina s-ová

síra síry ž.

síra, -y ž. žltá, pri horení ostro zapáchajúca látka;

chem. nekovový prvok značky s;

pren. bibl. kniž. symbol skazy, ohňovej pohromy: [Mesto] sírou a ohňom bolo zmetené. (Smrek) Na nás by oheň a síru liali. (Hor.) Z úst tetky Mrvovej valila sa na hlavy chlapcov síra a oheň (Zúb.) vyslovovala, chrlila kliatby. Nech ma síra ohnivá spáli! (Chrob.) zaverenie;

sírny príd. obsahujúci síru, majúci vlastnosti síry, pochádzajúci zo síry: s-e žriedlo, s-e vody, s-e rudy; s. dym (Heč.); s. dážď (Hviezd.); s. kvet prášková síra; s-e mlieko roztok suspendovanej síry získaný z haseného vápna; chem. chlorid s., s. alkaloid;

sírový príd. pochádzajúci zo síry, obsahujúci síru: s. zápach, s. prášok, s-á masť; chem. kyselina s-á

síra, sirka ž žltý nekovový chemický prvok, pri horení ostro zapáchajúci: zebi won (obyvateľ bystrický) mohol wssetky wecy kupeczke prowazeti skrze drzeny nasse, krome medi wiwazeny a prachow neb gijnych wecy k niemuz przynalezyczym, to gest syrzy, solitru (PRIEVIDZA 1527); inwentowano bylo syrky spolu y z nadobu lib 85 (TRENČÍN 1645); sulphur: syra (VTL 1679); paly se med z pliesskuw, z syru a alumen w hrncy mazanem za pet dny (HL 17. st); ruty, soly, pusskowy prach, sirku zmisseg z maslem a chlebem a daweg lichwe gesty každodenne (RN 17.-18. st); proti dussnosti konskeg deg mu (koňovi) siru z octem a tak se zhogi (RG 18. st); sulphuraria: bana na syru (LD 18. st); komare odspudiš smradem s paleneg sirky (PR 18. st);
x. pren aniž (hriešnici) ginssý pokrm a napog metj budu krome smradlawu syrku a smolu (RW 1702) budú trpieť hladom a smädom; budú gjm (hriešnikom) djábli syrku a smolu gegjch ruky obliwat (SSt 1742) budú im spôsobovať utrpenie; Wssemohucy Sodomu a Gomoru a okolyte mesta syru a ohnem z nebe padaycym w popel obratyl (MS 1749) ohňovou pohromou; kdo se nechce slowem božym zde časne krmitj, ten musy syru a smolu pekelnu nawekj užjwatj (CS 18. st) po smrti bude naveky trpieť
L. živá, nepálená s. čistená síra: wezmy osem lotow gelenyho loga, kafru wantlyk, syry žyweg geden lot (KLe 1740); sulphur vivum: nepálená syrka (TT 1745); sulphur caballinum: černá sýrka nečistená (TT 1745); sulphur citrinum: žluta sýrka prírodná (TT 1745); -ový príd
1. vyrobený zo síry, obsahujúci síru, sirku: giskra z pomoci oceli a kremene kresagjcjho kamena wiražena a w oheneg nadobce od prachna zchopena nit syrowu a z tau swyčku aneb drewo zažyha (OP 1685) napustená sírou; (substanciu) za dwa hodiny nechati stati, za dwe lothmy fialkoweho zafftu anebo julepu pomiessati a niekolko kropek olege syrkoweho pridati (RT 17. st); balsamus sulphuris therebinthinatus: syrkowý balzám s terpentynowym olegem (TT 1745); cremium: syrkowe drewka s kteryma nečo zažjhagú (KS 1763); para sjrkowa z gezera Styx cele powetrj nakažowala (PT 1796); sulphureus: syrowý (PD 18. st)
L. flores sulphuris: syrkowý kwet (TT 1745) druh beztvarej práškovitej síry
2. majúci vlastnosť síry (farbu, pach): sirkoweg barwi motrinček (ILAVA 1683); spirit sulphuris per campanam: ze syrky duch (TT 1745) zápach; scomber: syrkowég bárwi morská ryba (KS 1763)
3. týkajúci sa síry: sulphurarius: syrkár, syrkowy remeslnjk, ktery syrku warj; sulphuraria: syrkowá huť baňa na ťažbu síry (KS 1763)