reďkovka -y -viek ž.
1. rastlina s vretenovitým koreňom korenistej chuti, bot. reďkev
2. koreň tejto rastliny použ. ako zelenina;
reďkovkový príd.: r. šalát
reďkovka -ky -viek ž.
reďkovka, -y, -viek ž. hovor. reďkev: V záhrade máš zemiaky, reďkovku, uhorky? (Jil.);
reďkovkový príd.
reďkovka ž. strsl, miest. zsl rastlina s jedlým koreňom, bot. reďkev (Raphanus); koreň tejto rastliny používaný ako zelenina: Dala som ti s tih retkoviek (Likavka RUŽ); Od jari po esem nariasle nám reťkouke ako chlapská päs (Čelovce MK); Retkovka, kerá nebola kašnatá, za_zdrevnacela (Červeník HLO); retkóvka (Lukáčovce HLO); retkofka (Dubová MOD) L. čierna reťkouka (Čelovce MK) - bot. reďkev siata čierna (Raphanus sativus var. niger); zimná reťkouka (Čelovce MK) - neskorá jesenná sorta reďkovky; mesačná reťkouka (Čelovce MK) - skorá ranná sorta reďkovky