Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rád¹ -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

rádový¹ príd.

---

rad¹ -u m.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných v 1 línii za sebou al. vedľa seba: r. cvičencov, ľudí, domov; sedieť v druhom r-e; obranný, útočný r.

2. skupina jednotlivcov al. vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami al. tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do r-ov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní; robotnícke r-y sa upevnili; chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej zákl. látky: uránový r.; mat. aritmetický, geometrický r.

3. neurčitý, obyč. väčší počet niečoho, množstvo: r. rokov; celý r. otázok

4. poradie podľa časového al. príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na r-e; kedy príde r. na mňa? vývinový r.

● v prvom r-e príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom r-e treba zistiť ...; r. (za) r-om postupne; kniž. opustil naše r-y zomrel

---

rád² -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u; geom. útvar druhého r-u;

rádový² príd.;

rádovo prísl.

---

rad² -u m. vyššie (št.) vyznamenanie: R. bieleho dvojkríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda; udeliť niekomu r.

---

rád³

I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je; r. ta chodí, r. ich vidí; r. si vypil; ner-i to robia

2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá; v apríli r-o prší

3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal; (ne)r. by to urobil; r. by vedieť

4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť; mať r. hudbu; majú sa r-i

5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...; budem radšej, keď odídete; som r. na svete; to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

● r-o sa stalo ochotne som to urobil; čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.; majte ma r. nezáleží mi na vás

II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

III. čast.

1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali; radšej poďme!

2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

rád čast.

---

rád, rada, rado mn. m. živ. radi, m. neživ., ž. a s. rady radšej iba N príd., obyč. v platnosti prísl.

---

Rad ‑u L ‑e m.; Radčan ‑a mn. ‑ia m.; Radčanka ‑y ‑niek ž.; radský

---

rád ‑u m. (rehoľa); rádový

---

rad ‑u m. (útvar, počet, poradie; vyznamenanie)

---

rád ‑u m. (zaradenie podľa hodnoty); rádový; rádovo prísl.

rad radu pl. N rady m.

---

rád rádu pl. N rády m.

rád čast.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

rad¹ ‹l› mat., fyz. zn. pre radián

---

rad² -u m. ‹skr. a: radiation absorption date› fyz. staršia jednotka dávky ionizujúceho žiarenia

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

---

množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov

p. aj kopa 2

---

ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého

---

poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosť • poriadok: porozprávať všetko po poriadku • rad: byť na rade • sled: sled úkonov • postup (časové poradie): postup myšlienok • reťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťaze • zástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupe • hovor. šor: postaviť sa do šoru

p. aj rad¹ 1

---

rád¹ p. rehoľa

---

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

---

rad² p. vyznamenanie 2

---

rád² 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

3. p. áno

---

rehoľa združenie ľudí spojených istými pravidlami, obyč. cirkevnými • rád: rehoľa, rád milosrdných sestier

---

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

---

spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

p. aj spoločenstvo 1

---

ulica upravená cesta obyč. s dvoma radmi domov: hlavná, široká ulica, polievať ulice • trieda (široká ulica) • rad (ulica s domami iba na jednej strane): Dostojevského rad • bulvár (široká ulica vo veľkom meste, obyč. so stromoradím uprostred): parížske bulváry • cesta: Panónska cesta

---

vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť

2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)

---

zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

---

zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší

porov. aj obyčajný 1

rád¹, -u m. združenie ľudí viazaných sľubom, že budú žiť podľa určitých náboženských pravidiel, rehoľa: františkánsky, jezuitský, benediktínsky e.; r. templárov, r. milosrdných sestier;

rádový príd.: r. kňaz, r-á sestra; r-é pravidlá; r-é školy, majetky patriace rádu

---

rad¹, -u m.

1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných vedľa seba al. za sebou v jednej línii: rovný, krivý r.; r. cvičencov, ľudí, r. stromov, domov, lavíc; r. zubov; dva rady perál; domy stáli vo dva rady; sedieť v prvom rade (napr. v divadle); stať si, postaviť sa do radu; stáť v rade; hovor. r. na citróny ap. rad kupujúcich citróny ap.; r. trávy, ďateliny ap. pás pokosenej, na zemi ležiacej trávy, ďateliny ap.; vykosiť r. pás (trávy, ďateliny ap.) široký na jeden záber kosy;

tel., voj. útvar, v ktorom cvičiaci stoja vedľa seba (na rozdiel od zástupu); zovretý r. v ktorom cvičiaci stoja tesne vedľa seba; V rad nastúpiť! povel; šport., voj. útočný, obranný r.; pren.: zovreté, stmelené rady (bojovníkov, súdruhov ap.) svorne a jednotne zmýšľajúci a konajúci (bojovníci, súdruhovia ap.); zomknúť svoje rady svorne a jednotne zmýšľať a konať

● ísť, stáť v predných, prvých radoch (v prvom rade) a) byť v popredí; b) byť priekopníkmi (priekopníkom), avantgardou; žart. ísť v husom rade po jednom za sebou; stať si, postaviť sa do jedného radu s niekým stotožniť sa s niekým, zaujať rovnaké stanovisko, postaviť sa na roveň niekomu;

2. dlhá ulica s domami len na jednej strane, napr. na nábreží ap. (obyč. v názvoch ulíc): Dostojevského r. ulica v Bratislave;

3. poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled: byť na rade, prísť na r. nasledovať; je r. na niekom, na niečom; Keď prišiel rad na mňa, ujo Gajdošík mi položil ruku na plece. (Ondr.)

● v prvom rade predovšetkým, na prvom mieste; na všetko príde r. všetko sa postupne bude riešiť; za radom, rad za radom, do radu, po rade (pís. i porade) podľa poradia, postupne; zastar. rad po rad (Šolt.) stále;

4. neurčitý počet niečoho, mnoho: dlhý r. dní, rokov; r. udalostí, náhod; celý r. otázok, problémov;

5. skupina jednotlivcov al. vecí súvisiacich spolu, spojených nejakou spoločnou vlastnosťou, spoločnými záujmami al. tvoriacich nejaké osobitné spoločenstvo: patriť do radu umelcov, bojovníkov za niečo; prijať niekoho do svojich radov; vylúčiť niekoho zo svojich radov; Robotnícka trieda súdružsky prijme do svojich radov každého, kto sa dobrovoľne prihlasuje rozmnožiť jej rady. (Laz.); biol. vývinový (vývojový) r. séria členov podľa vývinových stupňov v časovej postupnosti;

bot., zool. skupina v systéme (nižšia ako trieda, vyššie ako čeľaď);

chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej základnej látky: metánový r.; mat. aritmetický, geometrický r. sled čísel usporiadaných vzostupne al. zostupne podľa určitých zásad; nekonečný r. ktorý má neobmedzený počet členov; lingv. r. vokálov; metr. metrický r. súhrn stôp istého druhu; hud. oktávový, tónový r. stupnica; poltónový r.

● opustil naše rady a) odišiel spomedzi nás, už nepatrí k nám; b) zomrel; odišiel z radov živých (Mráz) zomrel

rad³, -u m. tech. jednotka pre dávku žiarenia

---

rad², -u m. vysoké, obyč. štátne vyznamenanie spojené s odovzdaním odznaku; takýto odznak: Rád práce, Rad republiky, Rad Slovenského národného povstania, Leninov rad; udeliť niekomu rad, dekorovať, vyznamenať niekoho radom; nositeľ Radu práce; pripäť si na prsia rady;

radový² príd.: r-á stužka ktorú nosia pripätú na obleku nositelia radu (pri slávnostných príležitostiach)

---

rád², -u m.

1. mat. exponent v príslušnej mocnine desiatok: jednotky nultého, prvého, druhého atď. rádu v desatinnej sústave označenie pre jednotky, desiatky, stovky ap.;

2. geom. počet údajov , ktorými sa jednoznačne určuje poloha základného prvku v geometrickom útvare: útvar druhého rádu priamka

---

rád³, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.

1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením; s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže; rada tam chodí; rada sa pekne oblieka, nosí; neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.); r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje; r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo; zo srdca r. veľmi ochotne

● hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie); žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;

2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda; rado sa to kazí; v apríli sa počasie rado mení; Po vydaji rado sa všeličo prevráti. (Kuk.)

3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?

4. mať rád (koho, čo; niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť; mať r. hudbu, knihy; majú sa radi ľúbia sa, dobre sa znášajú; (Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia

● hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;

5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: Tí ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší; hovor. je celý r. veľmi sa teší;

6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)

rače p. rád

---

račie, račiek p. rád

---

račik, račich p. rád

---

radej p. rád

---

rád
I. (rád m., rada ž., rado s., mn. č. radi, rady) príd. iba v N, v platnosti príslovky; 2. a 3. st. len v platnosti prísl. rád, rada i ráda čiast. aj ako bezrodové, jedn. č. i mn. č.; (2. st. radšej (račie, račiek, radnej, račé, raďej, račik, račich))
1. csl s radosťou, s ochotou, s potešením, s obľubou v spoj. so slovesom: Ten šieu̯ račej do krčmi (Žaškov DK); Ja veľmi rada takto pobožnie pesňičke si spievam (Devičie KRU); Ďioučence zme sa aj z bápkama ihrávale rade (Čelovce MK); Haluške jedľi najračé (Rovňany LUČ); Ja som len račiéj po venku chojila (Hor. Poruba ILA); Strašne rát tú zver aj pozorujem (Dol. Súča TRČ); Šecko ráda bih ve vinohrade robil, le_neráda špricujem (Ružindol TRN); Radzi śme chodzeľi tam, hoľem nam čas prešol (Sokoľ KOŠ); Ľem ku paradňejšim (dievkam) rači išľi (Sedlice PRE); Ta vona še najračšej bavila u jarku (Brezina TRB)
L. un śe rad ukazuje (Terňa SAB) - je pyšný, namyslený
2. csl v 2. st. v spoj. so slovesom s väčším prospechom, resp. s menšou ujmou, výhodnejšie, znesiteľnejšie: Ten ťiež veľmi kceu̯, žebi som ľen račej šla za teho Franca (Sedl. Dubová DK); Rači zme sa pusťiľi za pencľami (Heľpa BRE); Račej ih ďaľej o_takej kaluže odohnau̯ (V. Lom MK); Ja raňej o hoďinu skuor staňem (V. Bielice TOP); Tag račej ňechaľi tú jalovičku do troh rokuov a potom hu pripusceľi (Podmanín PB); Tag on raččéj zmizol ottálto (Krakovany PIE); Dávau̯ mu pou̯ovic králofstviá, ale on že abi mu dau̯ račik peňíze za to (Jablonové MAL); Rači mi daj pokuj! (Remeniny GIR); Teraz doma ňepestujeme teľo, radňej kupujeme z dachtoroho drustva (Brezina TRB); Ta radňej ňeňesu drevo (Sobrance)
3. mať tendenciu, obyčajne, spravidla sa stávať: Té svetlé (zemiaky), té sa raďi roďiľi f čiernej zemi (Ležiachov MAR); Ot pencľóv rado brucho zbolí (Mur. Dl. Lúka REV); Ľekvar rat prihori (Dl. Lúka BAR)
4. v spoj. s podmienkovou morfémou by: chcieť, želať si: Oňi bi raďi prízď naspäť (Sučany MAR); Račej bi som sa bou̯ doma na dvore alebo humňe hrau̯ (Vráble); Rád bi som išov (V. Bielice TOP); On bi ho rada sťeu̯ (Svätoplukovo NIT); A už vajcá nemá (hus), už bi rada sedzet (Dl. Pole BYT); Bóv bi sa rada vimočev, ale teda nemohóv ništ spravit (Trakovice HLO); Rači bich su̯obodná ostau̯a (Hlboké SEN); Aľe ja bi rat koňe poprahac (Kokšov-Bakša KOŠ); Radam bi prišla, aľe som ňehodna (Ostrovany SAB)
L. čuo bi sťe raďi? (Hor. Lehota DK), co bi sce radzi? (Petrovany PRE) - čo si prajete?
F. rada bi jej ten hrob ja priľahla (Blatnica MAR) - chcela by som umrieť namiesto nej al. spolu s ňou
5. csl v spoj. so slovesom mať (v or, turč a vsl sa niekedy mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: Ja̋ veru rát kapustu (Bziny DK); Ja ľen takíh hosťí rada, čo sa sami ponuknú (Benice MAR); Najračej mali brendzovej haluške (Čelovce MK); Ňiegdo má raččej s friškím, slatkím sirom a ňiegdo z horkím sirom (V. Maňa VRB); Moja ňevesta je z Jablonového a ona má hrozňe rada meľence (Súľov BYT); Ale šak to nékerí ludé ráda majú (Ružindol TRN); Túto vísušku máme ráďi a ich ešče račich a necháme im piekňe ďekovat (Kopčany SKA); Ja ňebarz rada toto sadlo (Buglovce LVO); Tote pretpalňiki, to zme maľi najratši (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. má ho rád ako koza nuoš (Rim. Píla RS), má ho ráda, ked ho nevidzí (Zvončín TRN) - nemá rád, rada; rát ťa ako maška ftáška (Rim. Píla RS), má ho rád jako holub žitko (Bošáca TRČ) - veľmi rád
6. miest. v spoj. so slovesom vidieť mať citový vzťah k niekomu, ľúbiť, milovať: Ja̋ ťä, chlapče, rád viďím, no ďiefki ťi ňedám (Or. Biely Potok TRS); Ona ho barz rada viďí (Revúca); Pravda, aj vi hu rada viďíťe (Lapáš NIT); Marčuš, ja ce barz rad vidzim (Ostrovany SAB)
7. csl v spoj. so slovesom byť mať radosť z niečoho, tešiť sa: Som bola najračej, keď ďieťätko celí ďeň spalo (Žaškov DK); Rada som bola, že mám pokoj (Kráľ. Lehota LM); No tak son ja už bola rada, že son aspon tri kilo doňiesla (Lišov KRU); A mi zme, prádaže, boli velice ráda, že už nás prídu volat tancuvat (Kostolné MYJ); Mi zme boli ráda, že zme mali kúšček chleba (Vištuk MOD); On bóv hrube rada, že prišla (Lapáš NIT); Ta sme prišľi do vas, či sce nam tu radzi, či sce nam ňeradzi (Spiš. Štvrtok LVO); A mi už radzi buľi, bo śme znaľi, že nam priňeśe cukerľiki (Sokoľ KOŠ); Najračšej mi tag bula, ked mi sebe pošla do pivňici a mi sebe uľala slatkoho mľika (Brezina TRB)
8. vsl (v spoj. rád-nerád) proti svojej vôli, chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky: Radzi-ňeradzi, z voza zrucujce a hibaj domu s kravami na pul voźe (Torysa SAB); Roboti ňebulo, ta davaj, rada-ňerada, spojil mi śe tu s troma Maďarami (Vranov); No ta rad-ňerad, muśiu̯ prejs (Sobrance); No ta rad-ňerat, vid nas tam na ňemecke komando (Brezina TRB)
II. spoj. priraď. csl iba 2. st. (v spoj. radšej - ako) vyjadruje vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: Ja si račej mľieko dám sadnuď a odhrejem, ako bi som tvaruoch kupovala (Ležiachov MAR); Raččej sa buďen doma válaď, jako bi so_mu mala iď robiť (Návojovce TOP); Kobe mi prišlo račej umrieťi, ako na ťem sobáš tajťi (Čelovce MK); Nag raši jie chľeba ako ovocinu (Vyš. Skálnik RS); Vejdzi račiej do kaluže jako do blata (Podmanín PB); Radnéj zostan takto, jako bi si si jeho uvázala na krk (Šípkové PIE); Já račig budem doma dva krumpole jest, lež bih biu̯a tadi ve Franciji (Kuchyňa MAL); Ja śe račej aňi žeňidz ňebudzem, jag bi som mal taku planu ženu dostac (Žakarovce GEL); Mi radňej toho veźňeme jak toho (Sobrance); Voľeľi bi mi rači dadz hlavu ocac, jak tag bic (Vranov)
III. čast.
1. iba 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s časticou keby al. ako súčasť rozkazu): Račej kej si už robila dačuo a ňestála! (Krivá DK); Račej ľen vi chojťe, veď mi poton povieťe, čo tan bolo! (Hont. Moravce KRU); Uš kebi som aj ja račiej bola zemrela! (Rosina ŽIL); Račiek príďiťe hňe_dzaránki (Čičmany ŽIL); Račiéj bich si ból dav zdraví zub vitrhnút (Bošáca TRČ); To take zunovane bulo, že to bula mi už ľem dagdze kraj šveta najračšej išla (Brezina TRB)
2. iba 3. st. hlavne, predovšetkým: Najračej sa dbalo o to, abi bolo (obilie) po_cuchin, aj po_cieňou aľebo na kominčoku (Lišov KRU)

---

radisko p. rad

---

rad m. (red)
1. csl viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných za sebou al. vedľa seba v jednej línii: Pri šramkoch stáľi šeci v reďe (Chlebnice DK); Ke_dzme robili na pánskom, buli zme dve vonnárki a ludí bolo - takí rat, aj padesád ludí (V. Maňa VRB); To zme si na tej vozej posadaľi a celou ďeďinou, aj po druhom raďe (domov) zme tajšľi s tejma duchnámi (Lešť MK); Pres celé mesto stáli voze v radoch (Modranka TRN); Taňere buľi povešane i vo tri radi (Rozhanovce KOŠ); U pčolňiku buľi dva radi, na spotku buľi visoke uľe z deskoh a na verchu buľi slaminki (Vran. Dlhé VRN)
2. strsl, zsl, zried. vsl súvislý pás zeme
a. určený na vysadenie al. vysadený plodinami: Iďeme hádzäď na rädi švápku (Osádka DK); Siate viňice ňeboľi saďenie do radou, ľen sen-tan, bárako (Čajkov LVI); V dvoh redoh bula posa̋tá cibula (Rochovce ROŽ); Tento rad jablonék som sám poščiépil (Dol. Súča TRČ); Rad ból venkoncem po vinohradze a rádeg zas krížom (Dol. Orešany TRN); F každém druhém radze bol jeden koren egrešu (Pezinok MOD); Banduri śe oharnuja, robia śe redi (Dl. Lúka BAR)
b. pokrytý obilím, trávou, senom a pod., ktorý sa vytvára kosením: Tráva sa kosí do radou (Brodzany TOP); Žňica robí povriesla zo žita, vezňe dve hŕpke zo dvuh radou, položí ih na treťí rad a žňe_dza ňou viaže (Lišov KRU); Šťeri snope prestreli do eneho radu, rade bole dva (Čelovce MK); Ket kosec kosil trávu na rat a dvíhal kosu više, tráva sa na patki nésla (Blatné MOD); Seno zme skosili na rad (Dúbravka BRA)
3. jzsl súvislý pás pokoseného obilia al. trávy (široký obyč. na jeden záber kosou), zákos: Ból tan takí malí chlap a mal najvaččí rat (Smolenice TRN); rad (Dúbravka BRA)
L. kosa za malí rat (Vaďovce MYJ) - s malým záberom
4. vin. dĺžková miera označujúca veľkosť viníc (jeden rad je približne 1 meter): Tá viňica, čo kúpeu̯ suset, má šesnádz radou po šírki a ďeveďesiat po dĺški (Pukanec LVI)
5. csl poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled, postupnosť: Mláďenci misa̋ po každej muzike do rädu skladať (Krivá DK); Ked išla ňeská g vrecian, tag zajtrá išla po_čkrtľe, poton išla na slamu a to išlo tak po raďe (Lišov KRU); Na tebe je ret terás (Nandraž REV); Organista chlapcóf poviplácal, ale na mna neprišól rat (Ružindol TRN); No ale došeu̯ rat na mia, já sen si povidau̯ v duchu, či mám bit múdrí alebo sprostí (Smolinské SEN); Teraz red na tebe (Haniska PRE); ret (Lastomír MCH)
L. f prvom raďe (V. Maňa VRB), f prvom rade (Lukáčovce HLO), f prvém radze (Kostolné MYJ) - najprv, predovšetkým; (to je) na druhom reďe (Revúca) - je to menej dôležité; šitkih do redu (dusilo) (Roštár ROŽ), (tá bila) každého z radu (Slov. Grob MOD) - každého bez výnimky; do redu (śme ňepriňeśľi) (Sokoľ KOŠ) - nikto; do radu (zme jedli) (Kráľová MOD) - všetko; po raďe (šetkí dziévki povikrúcal) (Bošáca TRČ) - postupne; (chodziľi) na redi (V. Zalužice, Hažín MCH), (pasc) na redi (Rudlov VRN) - postupne podľa istého poradia
F. šak príďe aj na ťeba rat (V. Bielice TOP) - dočkáš sa; už náz red zašieu̯ (Dol. Lehota DK) - sme na rade
6. zried. miest. vsl súbor pravidiel, poriadok: Zrop sebe už u tich sersanou dajaki ret! (Bracovce MCH)
F. ňemožu z ňim visc na ret (Dl. Lúka BAR) - nedá sa s ním dohodnúť; ňema (u tim) aňi šoru, aňi redu (Bracovce MCH) - má v tom neporiadok; ňezna aňi redu, aňi predu (Lastomír MCH) - nedodržiava pravidlá, je nedisciplinovaný
7. pás za sebou prevliekaných očiek, ktorý sa vytvára pri pletení: Ke_cpravíž dva radi hlatkích, poton rob na ňe tri radi obráťeních (Návojovce TOP) radisko m. zvel. expr. k 1: Takí raďisko (ľudí) tan stáv (Lapáš NIT)

---

radnej p. rád

---

red p. rad

rada¹ p. rad

---

rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme (ŽARNOVICA 1589); kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj (BV 1652); kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj (MBF 1721); (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby (TURIEC 1754); páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili (UKK 1768); imperito: rad poručim (LD 18. st); černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru (PR 18. st)
F. tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka (SiN 1678); homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu (KS 1763); podobnj z podobnjm rád se spolčuge (VP 1764) vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste (HL 17. st); wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne (RG 18. st); nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi (PR 18. st)
F. nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj (SiN 1678); po mokrem magj čerwen rad prssj (PR 18. st)
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky (ŽK 1477); ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam (B. ŠTIAVNICA 1598); ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo (MALŽENICE 1621); aveo scire: rád bych weďel (KS 1763); rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima (ASL 1790)
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma (MS 1758); aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala (BR 1785); já tia ze srdcza rada mam (SNS 1786); Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil (PV 18. st)
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla (ŠIMONOVANY 1556); rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili (BIELSKO 1668)
II. radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal (ŠARIŠ 1455); tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela (ASL 1603); trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce (KoB 1666); (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli (MS 1758); mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy (GP 1782); koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu (PR 18. st)
III. radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy (BRATISLAVA 1646); radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass (BV 1652); (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil (KRUPINA 1692); ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila (ASL 1781)
P. atpn Radyk (v Badíne 1135 CDSL); Radiszlav (Radislav v Trenčíne 1208);
x. tpn Radichov (Radošovce 1216 CDSl); Radoma ( 1272 VSO)

---

rad m, rada ž
1. viac jednotlivcov al. vecí zoradených, usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba, poradie: pryamuw s perlamy na gednu suknu we dwa rady (PRAZNOV 1630); litér skladač winjma ge (litery) gednu po druhé, a sklada slowa, pokud bude rad, ten klade do tablycy, pokud bude strana (OP 1685); na hrdlo granatkuw spolu s perlamy zmiessanich raduw no 7 (KRUPINA 1691); welike woganske hauffy pod krasňe rozwynute zástawy do radu postawene (PP 1734); exedra: posledné mjsto na posedenj, s posedlima stolicama celá rádda; phragmus: rad zubúw; extra ordinem: wen z radu (KS 1763); na ulicách do pekného radu pred každý dom do rownég linagi malinowe stromki posadiss (BiN 1799); hned gak prichazela do stareho Budina královská uherská koruna, bylo sstyrikrát wysweteno a židowska obec stála we dwuch radach (ID 18. st);
x. pren primipilaris: ktery w prednem radu kapitan byl (KS 1763) na čele
2. skupina osôb al. vecí s podobnými vlastnosťami, druh: podagra na dewet rádu se delj (HT 1760); naši gruntowni pani dali tento tak mizerny chotar do tretiho radu, neb klasy položiti a zapisati, který nemohol by obstat (V. BOROVÉ 1775); čokoliv jest dosavád z muzikantskich nástrojuv v Parísi, aneb kdekoliv jinde nalezeno a zloženo, vše to bilo poznášano, všeliké violíni prvného a druhého radu (BR 1785)
3. poradie, poriadok: inordinatus: neusporádany do radu, do porádku neuwedeny; quotumus: koliky w rade; qvintanus: s pateho radu (KS 1763); ordo: rad, poradek (ML 1779)
L. na r. rad-radom, po sebe: spolu pigjcy wečmi locu, kdi na rad pigu (KoB 1666); capillum in gradus frangere: wlasy do radu skládati (WU 1750) do radu, postupne r. po r.
a. za sebou, postupne: kdiž to čtenár třikrad rad porad wyslowil, nech giž mlčy (BZ 1749)
b. stále: tu y rad po rad tak zazračny pustewnyk bedlýwe hledan byl (PeP 1770); bez r-u bez cieľa, bez poriadku: (Aborys) skril jest sa, dokúd tade dálég prebehli (muži) bez radu a pilnosťi polující, a tak povstanúc k lodi bežal (BR 1785); príde r. na koho dostane sa na poradie: mníški techdi, kdiž na ne rad diškantu neb ténora pricházil, líbezne vispevuvali (BR 1785)

---

radnej p. rád

---

radšej p. rád

---

rád
1. poriadok, obyčaj, ustanovenie: y w Starem zakone Búh byl hlawa sinagogj židowskeg, wssak Buh predstawil gj Arona za hlawu a kneze negwissiho, a ten rad trwal až do posledniho (TP 1691); series: rád, porádek; series vitae: žiwota rádi (KS 1763); pobózny kňezi y take mnjssi a mnjsski swúg rád a ustanoweňá zachowáwati se usylugú (BlR 18. st)
2. hodnosť, stav, rod, postavenie: swedectwj datj prosyme wšech y gedneho každeho, podle stawu a řadu, uctiwe a laskawe (MV 1676); wstupowal Isaak wisse a wisse, rozmahal se wice a wice, dokawad welmy welikim nezostal, ne podle tiela, ne w marnich dostatkoch zemskich, ne w negakich hodnostiach a radoch swetskich, než w rozličnich ctnostiach (KT 1753); castus: rád cyrkewny (KS 1763)
3. stav, rehoľa, bratstvo: pritomny budu pri tom poslednem sudu strasslýwem sprawcowe cirkewny, papežowe, farary, spowedlnicý, wsselikeho rádu zakonicy (SK 1697); (cirkev katolícka) wyzdwjhuge wsseliké duchovné rády, reholy, bratrstwá (IA 1708); wssecek rád (bratov menších) powinnen gest činiti poslussnost y vctiwost pánu papežj y rimskeg cýrkwi (RB 1713); capitulum ordinis: mjsto, kde se negakého rádu reholnjckého udy wespolek scházegj; religionem ingressus est: do rádu, rehole wstúpil (WU 1750); clerus: knezsky rád, staw duchowny; ordo eqvestris: konycky rád (KS 1763); sám minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prigjmati (PrV 1767)

rád Rad_1 Rád_1 Rad_2 Rád_2 Rád_3 Rád_4

rada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	rada
G	(bez)	rady
D	(k)	rade
A	(vidím)	radu
L	(o)	rade
I	(s)	radou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	rady
G	(bez)	rád
D	(k)	radám
A	(vidím)	rady
L	(o)	radách
I	(s)	radami

---

rad
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	rad
G	(bez)	radu
D	(k)	radu
A	(vidím)	rad
L	(o)	rade
I	(s)	radom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rady
G	(bez)	radov
D	(k)	radom
A	(vidím)	rady
L	(o)	radoch
I	(s)	radmi

---

rád
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	rád
G	(bez)	rádu
D	(k)	rádu
A	(vidím)	rád
L	(o)	ráde
I	(s)	rádom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	rády
G	(bez)	rádov
D	(k)	rádom
A	(vidím)	rády
L	(o)	rádoch
I	(s)	rádmi

1935 Rad TV/KI zemplín.
1773, 1877–1882 Rád, 1786 Rad, 1863 Raad, 1873, 1888– Rad

V obci RAD (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: TÓTH 14×; ČOPÁKOVÁ 13×; PETRO 12×; ČOPÁK 10×; ZDIBÁK 10×; VARGA 9×; NOVÁK 9×; ZDIBÁKOVÁ 8×; NOVÁKOVÁ 8×; PETROVÁ 8×; RUŠČANČINOVÁ 7×; VARGOVÁ 7×; LIŠKOVÁ 7×; GÁBOR 7×; MÁTYÁSOVÁ 6×; MATYIOVÁ 6×; GÁBOROVÁ 6×; BARNOVÁ 6×; PÁSZTOROVÁ 6×; BLANÁR 6×; LIŠKA 6×; TÓTHOVÁ 6×; PÁSZTOR 6×; NAGYOVÁ 5×; FEDOR 5×; BUHAJOVÁ 5×; NAGY 5×; STANKO 5×; RUŠČANČIN 4×; BUHAJ 4×; MAKKAIOVÁ 4×; MALOŠ 4×; DEMETER 4×; BUCHLÁKOVÁ 4×; TIMKO 4×; LŐRINC 4×; BARATI 4×; BARNA 4×; KALINIČ 4×; KANDA 4×; MATYI 4×; JANO 4×; PERDUKOVÁ 3×; MAKKAI 3×; MIŠLAIOVÁ 3×; STANKOVÁ 3×; HORČIN 3×; MARCIOVÁ 3×; MARCI 3×; DEMETEROVÁ 3×; FUCSKOVÁ 3×; RADOMSKÝ 3×; IVÁN 3×; ZSELENÁK 3×; MALOŠOVÁ 3×; MAJERNÍK 3×; GYŰREOVÁ 3×; LŐRINCZOVÁ 3×; SOVÁNYOVÁ 3×; DÓČOVÁ 3×; MOZSÁR 3×; BLANÁROVÁ 3×; LÉVAI 3×; PANKOVICS 3×; FEDOROVÁ 3×; SZMOLYÁK 3×; PANKOVICSOVÁ 2×; MÁTYÁS 2×; KAZAI 2×; MAJKUT 2×; BARATIOVÁ 2×; GULYÁS 2×; FEDÁKOVÁ 2×; KAČALA 2×; MISLAI 2×; JANOVÁ 2×; GERI 2×; DINIČOVÁ 2×; DEÁK 2×; FEDÁK 2×; MAJERNIK 2×; HALÁSZ 2×; ČOPAK 2×; ZSELENÁKOVÁ 2×; LENGYEL 2×; PEKÁROVICSOVÁ 2×; BÓK 2×; VOJTKO 2×; BAGONYIOVÁ 2×; GULYÁSOVÁ 2×; PALENÍK 2×; SÁNDOR 2×; KALLÓ 2×; HORŇÁK 2×; SÁNDOROVÁ 2×; TEREBEŠI 2×; TAMÁŠ 2×; LIPANOVÁ 2×; KANDAOVÁ 2×; HUNČÁROVÁ 2×; FUČKOVÁ 2×; PEKÁROVIČ 2×; MIŠLAI 2×; SZIMKOVÁ 2×; DINIČ 2×; MURINČÁKOVÁ 2×; VOJTKOVÁ 2×; KANDOVÁ 2×; BOLAČEK 2×; VASZIĽ 2×; PERDUK 2×; BUCHLÁK 2×; LENGYELOVÁ 2×; KALINIČOVÁ 2×; CHOMA 2×; KAZAIOVÁ 2×; FRANCSÁKOVÁ 2×; KASTÉLYOVÁ 2×; HORNYÁKOVÁ 2×; TEREBEŠIOVÁ 2×; HORNYÁK 2×; KAČALOVÁ 2×; MAJKUTOVÁ 2×; HORČINOVÁ 2×; TAMÁŠOVÁ 2×; BOJTI 2×; BOJTIOVÁ 2×; MAJERNÍKOVÁ 2×, ...

K názvu územnej jednotky HRUŠOV (RAD) v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 3):
CHLMECKÁ; KOSTOLNÁ; ZÁHRADNÁ

---

K názvu územnej jednotky RAD v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 2):
HLAVNÁ; LESNÁ

rad: ^{→speex →vorbis}

ale radšej by som ≈ mais j'aimerais mieux
dať niekoľko dobrých rád ≈ donner quelques bons conseils
dieťa a máš rád ≈ enfant, et tu aimes
lebo ťa má rád ≈ car il t'aime
mám rád, to je ≈ j'aime, c'est
rád a odpúšťa nám ≈ aime et nous pardonne
rád kone, čo ich ≈ aime les chevaux qui les
rád stáda a hádam ≈ aime les troupeaux et peut-être
...

čele rádu stál veľmajster ≈ čele řádu stál velmistr
knihy bol príslušník rádu ≈ knihy byl příslušník řádu
poriadkoch, je to pre nás ≈ řádech, je to pro nás
pravdu rádu, že je ≈ pravdu řádu, že je
rada a že som ≈ ráda a že jsem
rada, že som doma ≈ ráda, že jsem doma
sa do rádu prijímalo ≈ se do řádu přijímalo
sme radi, že diktátor ≈ jsme rádi, že diktátor
...

ale radšej by sme ≈ but we would rather
miestnosti a bola rada ≈ room and was glad
mužov a bola rada ≈ men and was glad
rád bábätká a deti ≈ like babies and children
radov a ich hlasy ≈ rows and their voices
radu a zdvorilo odpovedal ≈ row and answered politely
včera rád, keď alethiomer ≈ glad yesterday when the alethiometer
v radoch a stĺpcoch ≈ in rows and columns
...