rým -u m. zvuková zhoda v zakončení 2 al. viacerých veršov: hľadať dobrý r.; metr. mužský, ženský r.;
rýmový príd.
rým rýmu pl. N rýmy I rýmami m.
rým -u m. ‹n < f›
1. zvuková zhoda na konci dvoch al. viacerých veršov, polveršov al. syntaktického celku (v próze)
2. obyč. mn. (rýmované) verše;
rým, -u m. metr. zvuková zhoda al. podobnosť v zakončení dvoch al. viacerých za sebou nasledujúcich veršov: štepný, planý, mužský, ženský, obkročný, postupný, združený r.;
rýmový príd.: r-á technika, r-á konštrukcia
rým m zvuková zhoda v zakončení dvoch al. viacerých veršov: carmen: werss, rým k spěwu, pjseň (WU 1750)