ríf -a m. hist. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť
ríf rífa pl. N rífy m.
lakeť hist. jednotka starej dĺžkovej miery (0,779 m) • hist. ríf: dva lakte, rífy látky
ríf hist. jednotka staršej dĺžkovej miery • lakeť: lakeť plátna
ríf, -a m. trochu zastar.
1. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť (0,779 m): r. súkna, merať niečo na r-y
● expr. má jazyk na dva r-y o hašterivej, jazyčnatej osobe: Jazyk má na dva rífy, bola hotová sa vadiť. (Tim.); vie, za čo toho ríf je oboznámený s vecou;
2. merací nástroj uvedenej dĺžky: pren. Jednako cení, posudzuje (vec) a jedným rífom meria v rozličných okolnostiach (Vaj.) nerozlišuje;
rífový príd. vzťahujúci sa na ríf; merajúci jeden ríf: r-á miera (Rys.) na rífy
raf p. ríf1
riaf p. ríf1
riéf p. ríf1
rífok p. ríf3
rífový p. ríf1
ríf p. grief
ríf1 m. (raf, riéf, riaf) csl stará dĺžková miera, pribl. 75 - 80 cm (obyč. na meranie tkanín, priadze): Súkno sa ždi zbilo, zúžilo, skráťilo, z ďeséťih rífof bolo seďem (Lomná NÁM); Tag na to bolo treba napra̋sť trinás pásom na jeden ríf plátna (Žaškov DK); Na pupok povíjaňia bou̯ potrebnej povojňíg zdĺže eneho rífa (Čelovce MK); Predala som mu dva rífi plátno (Roštár ROŽ); Bou̯ fierdunk cukru, hoľba vína a žajdľíg na piťia vodi aľebo mľieka, bou̯ lakeď a ríf (Tek. Trsťany LVI); Na motovillo sa namotali dva rífi a hned aj pasmičká uvazuvav (Bojničky HLO); Do jenného rífa moselo ídz dvanás pasém (Kochanovce TRČ); Ja som ra_za dva tížňe otkala jedená_sťien, a po seďom rífov bolo na jednej (Čičmany ŽIL); Robívali za desed halérú ríf (Cerová-Lieskové SEN); Dakedi śe platno meralo na rafi (Spiš. Štvrtok LVO); Dva rifi platna staľi dakedi ośem grajcare (V. Šariš PRE); rief (Hostišovce RS); riäf (Drienčany RS); riéf (Rakovice PIE, Kostolné MYJ); riaf (Petrovany PRE) L. kadlickí ríf (Hlboké SEN) - tkáčska dĺžková miera, 78 cm F. ripág na pou̯ rífa (Zvol. Slatina ZVO) - o veľmi veľkom nose; srad na rífi (Zvončín TRN) - mať silnú hnačku; povedala mu, za čo toho ríf (Bošáca TRČ) - dôrazne mu povedala svoju mienku rífový príd. k 1: rifove motovidlo (Ústie n. Or. TRS) L. rífovia sklepi (Revúca) - obchody s metrážou, textilná galantéria
ríf2 m. v spoj. na ríf (Pata ŠAĽ) - spôsob upevnenia pracovnej zástery pri viazaní viniča
ríf3 m. hovädzie mäso od chrbtovej kosti, chrbtina: meso z rífa (Brodské SKA) rífok m. zdrob. expr.: rífek (Brodské SKA)
ráf2, ríf m nem pôv. dĺžková miera predstavujúca dĺžku ruky od konca prstov po plece (75 cm): kupili sme pre meskich mladencow sukna rif a čtvrt, fl 2, d 45 (KRUPINA 1702); na ssesto raffi platna prepadlo, obidwe karcsmi wihorene gsu (BRUTOVCE 1784)
ríf m 1. jednotka dĺžkovej miery predstavujúca vzdialenosť od konca vystretej ruky po druhé plece: platna na kossele, rifuw 10 (BLATNICA 1681); kupecke wecy, towáry, prodawany za penize anebo merane loktem, rijffem (OP 1685); w Babylonij ku podiwenj byly mury ssiroke a tluste sto rifuw (KrP 1760); dluhost hada tri cele rify winassela (VP 1764); co ti pozustawa? nic, krome na tri riffi truhla a jedna potrhana stara plachta, do ktereg umrle telo twe se zawine (MK 18. st) 2. merací nástroj: riffy, mertuky y chlieb ma opatrowani bytj (BETLIAR 1610); riff drewenj no 1 (L. HRÁDOK 1702) L. merať malým r-om oklamať, nepoctivo merať: babo, od kolko rokow w krame sedawass a wždi si pres ti rokj tak nesprawedliwe kupčila, malima rifi merala, malima wahamj wažila (MiK 18. st); -ový príd k 1: wsselike plátno, aby se na ssirki robilo, na pet rjffowych čtwrtj (BYTČA 1616); powinowaty budem Geho Milosti gednu postel z podnebim a gednu rifowu truhliczu udelaty (JASENICA 1670)