prak -u m. jednoduchý nástroj na hádzanie kameňov; hist. stredoveká hádzacia zbraň;
prakový príd.
prakový -vá -vé príd.
prakový p. prak
prak, -u m. jednoduchý nástroj na hádzanie kameňov;
hist. stredoveký vojenský prístroj na vrhanie balvanov, gulí, horiacich sudov ap.: Točiac prakom nad hlavou, hádzal z neho skalami za strakami. (Jégé) Poď ty, čo sa žaby bojíš, naučím ťa hádzať z praku! (Ondr.);