prť -e ž. úzky horský chodník vyšliapaný zverinou, dobytkom: kamzičie, ovčie p-e
prť prte prtí ž.
chodník 1. užší pruh zeme upravený na chodenie: poľný, turistický chodník • cestička: lesné cestičky • prť (chodník vyšliapaný zverou, dobytkom): kamzíčia prť • zried. cestica (Šikula)
2. vyvýšený priestor po okrajoch ulice vyhradený pre chodcov: široký asfaltový chodník • zastar. trotoár
prť p. chodník 1
prť, prte ž. úzky horský chodník vyšliapaný dobytkom al. zverinou: Po prtiach na holi behali sme ako kamzíky. (Fig.) Poznal všetky chodníčky a prte. (Fab.); kamzíčie prte (Karv.) vychodené kamzíkmi; Spúšťali sme sa prťami, čo vychodili ovce. (Kuk.); hadie prte (Vaj., Sládk.) krivolaké chodníčky
prť, pirť i pirťa ž. 1. úzky chodník vyšliapaný a. na stráni pasúcim sa statkom: Keď ofce choďá, urobé sa prťe, tá prť sa uchoďí a medzi ňimí je pás (Hruštín NÁM); Kravi šľi dolu pirťami (Čierny Balog BRE); Čože je to za pasienka, len samá pirť! (Prochot NB); Ovce majú po pastve narobenie pirťe, po ktori_choďa̋ (Kokava n. Rim. RS); Beží bača hore pircú (Papradno PB); Ra_zme tamotáľ vľiekľi ti šústi a priam na téj najpručejšéj prci sa nám rostrhla tá slač (Rajec. Lesná ŽIL); pirč (Rovné, Budikovany RS); pirc (Tŕstie ILA, Rajec ŽIL, Hnilec SNV) b. zverinou v lesnom poraste: Na pirťi sa objavilo maluo meďvieďa (Sučany MAR) 2. horská cestička: Cez horu ňiaki prielas prerúbaní, to sa volá pirď aľebo ľinaj (Chvojnica PDZ); pirť (Mur. Dl. Lúka REV) 3. miesto na okraji role, kde sa obracia oráč s pluhom pri oraní, úvrať: Na tej pirťi son sa obráťou̯ (Chvojnica PDZ) 4. žľab, dolu ktorým sa sťahuje drevo: pirť (Tisovec RS)
prť, pirť ž rum úzky horský chodník vyšliapaný dobytkom al. zverinou: (svedok) za ty miesta, temy pirtamy od chotara na salass chodiwal (TRENČÍN 1659); niže gedle gest prť a pry teg prty kopce a gedla chotar weselowsky, sihelnansky a rabčansky delia a delity budu (ORAVA 1665 DSJ); kde se začjna chodnjk anebo prt wissnja (L. LÚŽNA 1770)