príkrina -ny -rin ž.
príkrina p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
príkrina, -y, -krin ž. zried. strmina; pren. Mohla sa vyšvihnúť v behu, hore príkrinou života. (Vaj.)
príkrina ž príkre, strmé miesto: drza se oni (zlí kresťania) prikrin a gam, do kterych ackolwek snadno padagu, wssak sweho padu nepoznawagu (MS 1758); praecipitium: strmina, prikrina, misto prikre (DSL 18. st)