Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokrvný príd. majúci spoločný rodový pôvod, príbuzný po krvi: súrodenci sú p-í príbuzní; p-é národy (napr. slovanské);

pokrvne prísl.: sú p. príbuzní;

pokrvnosť -i ž.

pokrvný -ná -né príd.

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký

pokrvný p. rodinný 1; blízky 2

príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny • zastaráv. spriaznený: spriaznené rody

2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry • podobný: mať s niekým podobné názory • trocha expr.: pokrvný • bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy • spriaznený • spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše • hovor. porodinený

rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredí • príbuzenský • pokrvný • zastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahy • domáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekár • rodový • dynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciu • zastar.: rodinský • familiárny

2. p. familiárny, dôverný 1

vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný

pokrvný (kniž. zastar. i pokrevný) príd. príbuzný po krvi, majúci spoločný rodový pôvod, blízky príbuzný: p. vzťah, p-é zväzky; Nežičia ani svojim pokrvným bratom. (Fig.) Pokrevnej rodiny pastier viac nemal. (Taj.);

pokrvne (kniž. zastar. i pokrevne) prísl.: p. príbuzní;

pokrvnosť (kniž. zastar. i pokrevnosť), -ti ž.

1. blízky príbuzenský pomer: Rozdiely veku, stupne pokrvnosti, to všetko vyrovnalo sa. (Vaj.) Vyčitoval genealógiu slávnej famílie Bešeňovských a ich pokrevnosť s grófy i s baróny. (Kal.)

2. zastar. blízki príbuzní, blízke príbuzenstvo: Celá naša família i s celou svojou pokrvnosťou je vám vždy pomáhať hotová. (Kal.)

pokrevný p. pokrvný

pokrvný príd. (pokrevní) majúci spoločný rodový pôvod, príbuzný po krvi: Ved mi zme pokrevní bratranci (Likavka RUŽ); Paľo mi je pokrevní brat (Kociha RS)
L. pokrevna rodzina (Remeniny GIR) - najbližšia (po krvi) príbuzná rodina

pokrvný [-kr(e)v-, -kerv-, -kriv-] príd
1. kt. je priamy príbuzný rodom, nie sobášom: (žiada) teda geho tale prystogicy Jakub Jesenskj yakožto sweho wlastniho bratra tale (:ponewadž se bližssy a pokrwnegssy žaden nad neho nenachaze:) (S. ĽUPČA 1603); (lúku) magi po geho smrty potomcy pokrwny užiwaty (OČOVÁ 1676); consanguineus: pokrwnj (PD 18. st)
L. p. brat vlastný, rodný: sweczke panstwy ze v ginsich bratow netrzeba przigimaty krome V. M. a bratow pokrzwnich (PARÍŽOVCE 1555 E); daroval panu Isaku Maier yakožto swogmu pokrwnimu bratru a pritelj geden laz (BÁTOVCE 1631); dostal sem kus lučziny od meho pokrwneho brata (MARTIN 1731); p. priateľ pokrvne príbuzný: (dedičstvo) oslobodil gemu od swych synow, dietek, priteluw pokrwnich i nepokrwnich (RUŽOMBEROK 1568); znamo čzinim mim dceram neb zatom a ginim pokrwnim pratelom, že som predal kus certasy (OČOVÁ 1668); (nový majiteľ majetok) aby uzywal wsse bez prekassky wsselikich mich pokrwnich pritelou (BÁNOVCE n. B. 1674); p-é priateľstvo
a. blízky, priamy príbuzenský vzťah, príbuznosť: nebude slobodno prisaznych takowich wolit, kteri by mali pokrwne prytelstwo (CA 1675)
b. pokrvne príbuzní: (majetok) slobodne uziwal nemagiczi od zadneho pokrwneho prjtelstwa prenasledowanj (TURANY 1667); (dcéry) k zawisty celeho gegich pokrwnjho pratelstwj wdawaty gsi umjnil (PT 1796)
2. majúci nárok na nej. majetok z titulu príbuznosti s pôvodným majiteľom: o ktery (dom) przisslim stranam pokrwnim rok k prawu od panow polozen gest (TRENČÍN 1571); Ferencze Žitka sme wydely neypokrwneysseho byti (z dedičov) (P. ĽUPČA 1576)
L. p. nápadník, priateľ, p. a(neb) dielny priateľ kto má nárok na nej. majetok z titulu príbuznosti s pôvodným majiteľom: my berucze na sebe tyerchu swich ditek, ano take wšech pokrwnich napadnikow a pritely (DEŽERICE 1719); Martinus Polony ga kosto pokrwny aneb dgelny pritel predgmenowaneho (Balážika) gistu luku spusobem urečsitim pustil (S. ĽUPČA 1730); (dedičstvo) ze by na pritelsku stranu melo prigitj a prawem pokrewnym wihledawatj (HRNČIAROVCE 1603 práv) nárokovaním si z titulu pokrvnej príbuznosti s pôvodným majiteľom; subst p. m člen rodiny, pokrvne príbuzný: w mey vskosti, w ktereg pokrewni mogi mne pomoczy nemohli, predal sem (roľu) (RUŽOMBEROK 1571); pakli bi Ssteffan (s) djetkami swimi prwe se pominul, ma (kopanica) zase na Thobiasse, yako pokrwneho sweho, pripadnuty (OČOVÁ 1609); kterj gsu gednego rodu a sebe krwy spogenj, pribužnj a pokrwnj se zowu (KoB 1666); pan Martin Grotkovsky offeruge se prigat nazad penaze od pokerwnich tich (S. VES 1671 E); Hypomachus pokrewnjm bil Idomenea (PT 1796); -osť ž
1. pokrvne príbuzenský vzťah, príbuznosť: ya Giryk Zawasky, hledycz pokrywnosti konyecze (!) sem vdelal s panem Girikem Rakow skym, ze swuoy vrek gemw sem zapsal (DECHTÁRE 1540 E); (dedičstvo) gemu podle pokrewnosti prinalezy po bratru geho Thomassowi Swatkowi (P. ĽUPČA 1561); dwe sestry geho a sswagr geho prohljdagjce na swogj pokrwnost, ssinkowali Jančimu swoje dwa tale w dome Dologowskem (BÁTOVCE 1605); ukupil winjcu od Mita Jankj wedle pokrwnosti (KRUPINA 1692) na základe príbuzenského vzťahu; prohledagicze na pokrwnyost našu pritelsku, dokonaly sme se (BRUNOVCE 1716)
L. arbor consanguinitatis: strom pokrwnosti (OP 1685) grafické znázornenie príbuzenských vzťahov, rodostrom
2. hromad pokrvne príbuzní, príbuzenstvo: (v dome) predreczeny Martin ma swobodne obywati krom wsseliyakych protiwnosti pokrewnosti y ginych lidy (P. ĽUPČA 1552); prohledagicze na swu rodinu a pokrwnost pozustalu (SLIAČE 1628); odkud by se skrze mne anebo skrze kohokolwek z pokrwnosti nasseg wysse psana summa dolu nepoložyla (SKLABIŇA 1677); nenachazelo se w pokrwnosty blyssych yako zwrchu menowany bratya (ŽIAR n. H. 1715); aby žaden do toho lazu pristupu nemel ani z pritelstwa ani z pokrwnosti ženineg (OČOVÁ 1740)