Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokrstiť -sť/-i! dok.

1. vykonať obrad krstu (význ. 1, 2): p. chlapca (menom Ján); p. loď pomenovať

2. expr. zriediť vodou: p. víno

3. publ. uviesť (na verejnosť), predstaviť, prezentovať: p. knihu, cédečko

pokrstiť -tí -tia pokrsti/pokrsť! -til -tiac -tený -tenie dok.

krstiť -tí -tia krsť/-ti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. cirk. (koho; čím) ▶ prijímať niekoho do cirkvi a dávať mu krstné meno; vysluhovať krst: k. dieťa; k. vodou; k. novorodeniatka
2. (čo) ▶ slávnostne dávať meno vynikajúcemu technickému dielu al. novej pozoruhodnosti: k. loď, most; včera krstili v zoo tigrie mláďa
3. publ. (čo) ▶ slávnostne uviesť na verejnosti nové umelecké dielo; syn. prezentovať: k. novú publikáciu; hudobná skupina krstí svoj nový album
4. hovor. (čo) ▶ riediť vodou a tým znehodnocovať; syn. pančovať: k. víno, mlieko
5. expr. (koho (za čo)) ▶ dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s konaním niekoho, napomínať, hrešiť, karhať: k. nespratníkov; k. dcéru za neskorý príchod domov
▷ opak. krstievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3 ↗ pokrstiť, k 5 ↗ vykrstiť

nepokrstený -ná -né príd. cirk. ▶ ktorému nebola udelená sviatosť krstu al. ktorému bol neplatne udelený kresťanský obrad prijatia do cirkvi; syn. nekrstený; op. pokrstený: nepokrstené dieťa; katechéza nepokrstených dospelých; krst je schopný platne prijať každý n. človek ▷ ↗ i pokrstiť

pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca • hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr • pomenovať • nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko • označiť: označil chlapca hanlivým menom

pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)

krstiť, -í, -ia, rozk. krsti/krsť nedok.

1. cirk. (koho) obradmi prijímať niekoho do cirkvi a dávať mu krstné meno, vysluhovať krst: k. dieťa, k. niekoho Jozefom;

2. (čo) dávať niečomu meno pri slávnosti odovzdávania do prevádzky: k. loď, most;

3. hovor. iron. (čo) prilievať do niečoho vody a tým znehodnocovať: k. pálenku, víno, mlieko;

4. expr. (koho) napomínať, karhať, hrešiť: „Vidíš, ty chmuľo,“ krstil Riečica Zámočníka. (Jes.);

dok. k 1-3 pokrstiť, k 4 vykrstiť

pokrstiť, -í, -ia, rozk. -krsť/-krsti dok.

1. cirk. (koho) vykonať nad niekým obrad krstu, obradmi krstu prijať do cirkvi a dať mu krstné meno: p. dieťa; Dieťa pokrstili Samkom, pekne po otcovi. (Taj.) Valika dala ho pokrstiť na meno svojho otca. (Jégé)

2. expr. (čo) pomenovať, nazvať: Prednô je Prednô, ale už aj to chceli akosi ináč pokrstiť. (Bedn.) Zaviedli ich na strážnicu, ako si Detvania pokrstili záhradný domec. (Urb.) Loďka je pokrstená na „Mimi“. (Hruš.)

3. hovor. iron. (čo) priliať do niečoho vody a tým znehodnotiť: p. pálenku, víno, mlieko

pokrstiť dok.
1. csl vykonať cirkevný obrad krstu: Stará maď ho veľmi chcela dať pokrsťiť (Socovce MAR); Ešče ho ňestačeľi aňi pokrscic, a už bolo dzecko na druhém svece (Rajec ŽIL); Na druhu ňedzeľu pujdzeme pokerscic (Torysa SAB); Ňebol eśči pokersceni (Sedlice PRE)
F. kožuh mnoho praní, vlg doma chovaní, židák pokrscení, ňigdi dobrí ňeňí (Bošáca TRČ) - o zachovaní kvality, pôvodnosti
2. obrad pri prijímaní do (pracovného) kolektívu (mládencov, tovarišov, dievok ap.): Každá žňica, kerá bola prví ráz žatve, tak to tak spraviľi, že ich pokrsťiľi (Lišov KRU)
3. iron. priliať vodu do vína, znehodnotiť víno: Uš to víno pokrscil (Bošáca TRČ)
L. pokrstené víno (Radošina NIT) - iron. víno zriedené s vodou

pokrstiť [-kr(i)s-; -st-, -št-] dk cirk koho vykonať nad niekým obrad krstu: (dieťa) we gmenu twem pokřsstiene gest (BAg 1585); Filip pokrstil lidu welmi mnoho (CC 1655); pervej jak sme to dzétze pokrisztzili (AgR 1758); (kresťan) gest ten, ktery ge pokrstenj (UV 1763); (Šimon a Juda) mnostwj lidu pokrstilj na wiru Kristowu (Káz 18. st); -ovať ndk: ten gest, kteri pokrsstuge Duchem swatim (TC 1631); pokrstiť sa dk podrobiť sa krstu: Yan, ya giž tebe opitugem, chcess-li se pokrstiti cžili nie (BAg 1585); kdož uwery a pokrsti se, spasen bude (TC 1631); čjnte pokanj a degte se pokrstit bez messkanj (PoP 1723-24); (Pavel) zatim se pokrstil a wiru krestansku prigal (Káz 18. st)