nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku
2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol
pokonne p. nakoniec 1
pokonný príd. trochu zastar. konečný, posledný: Jeronym stál očakávajúci pokonný ortieľ. (Vaj.) Príde súd pokonný. (Hviezd.) Oči z jamôk pokonné iskry života riedko sypali. (Rys.);
pokonne prísl. nakoniec, napokon: Známosť s Kollárom odlúčila ho pokonne od domoviny. (Vaj.)