požehnať dok.
1. (podľa náb.) obdariť, zahrnúť priazňou: Boh ho p-l piatimi deťmi
2. dať požehnanie (význ. 2, 3): rodičia ho p-li; p. dom, úrodu;
nedok. požehnávať -a
požehnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.
darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať
obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila • darovať • podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu • venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok • obšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou • zahrnúť • expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou • požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi
požehnať p. obdarovať
požehnať, -á, -ajú dok.
1. zastar. (koho; koho, čo čím; komu čo, zried. i čoho i bezpredm.) (v predstavách veriacich ľudí o bohu) obdariť, obdarovať; zahrnúť priazňou: Nech vás boh nebeský požehná! — ďakoval Ďuro Dubaj dojatý. (Laz.) Boh ma požehnal kliatbou. (Barč) Boh žitko vzrastom požehnal. (Podj.) Namiesto šťastia požehnal mu boh preveľkú úrodu detvákov. (Vám.); pánboh nám požehnal dieťa narodilo sa nám; Že im tak pánboh nepožehnal toho potomstva. (Fig.) Pánboh tohto roku dobre požehnal (Švant.) veľa sa urodilo.
2. (koho) dať niekomu požehnanie: Požehnali nás, vnukov, vnučky a pravnukov, bola nás plná izba. (Tat.) Mati požehná mladý párik. (Botto),
nedok. požehnávať
žehnať, -á, -ajú nedok.
1. (koho, čo) udieľať, dávať al. žiadať, vyprosovať niekomu al. niečomu požehnanie obradným robením znaku kríža nad niekým al. nad niečím al. obradným kladením rúk na niekoho (najčastejšie pri bohoslužobných obradoch): Tu kňazi žehnali oziminy. (Heč.) Ruky sa dvíhali nad spiacimi deťmi, ako keď žehnáme niekoho. (Al.) Položil si jednu ruku na srdce a druhú žehnajúcu nad hlavu Rudovu. (Jégé)
2. arch. (koho, čo i komu, čomu) ďakovať, zdávať vďaky, blahorečiť: Naveky ich budem žehnať, že ťa nezvolili zasa za hlásnika. (Tim.) Nehnevala sa preto naň a v duchu mu žehnala. (Fr. Kráľ) Budúce pokolenia jej budú žehnať. (Jégé)
3. arch. (koho, čo i komu, čomu) žičiť, požehnávať (obyč. v želacích vetách): Boh nech ich žehná, pán veľkomožný! (Vaj.) Boh ťa žehnaj, moja vlasť! (J. Kráľ) Nech jej (panej) pánboh žehná, ako on sám ráči. (Smrek.);
opak. žehnávať, -a, -ajú;
dok. požehnať
|| žehnať sa
1. robiť na sebe znak kríža, prežehnávať sa: A národ svätý žehná sa krížom vo troje. (Sládk.) Od šibeníc zavialo, baby sa žehnajú. (Botto); pren. Obloha sa žehnala ohnivými krížmi (Fr. Kráľ) križovali sa na nej blesky.
2. zastar. (s kým, s čím) lúčiť sa;
opak. žehnávať sa, -a, -ajú;
dok. k 1 prežehnať sa, k 2 rozžehnať sa
požehnať dok. 1. csl (o Bohu podľa náboženských predstáv) zahrnúť šťastím, dobrom, priazňou ap.; darovať, dožičiť niečo: Požehnal nám Pán Bo_hŕbu ďeťí (Podbiel TRS); Požehnau̯ nám Pám Boch, mali sme dobrú úrodu (Košťany n. Tur. MAR); Zdraví užiťe, čo vám Pám Boch požehnav! (V. Maňa VRB); Potom uš tá svekruša dala téj nevesce do zásteri žita, abi to šecko len hádzala ponad hlavu, abi ím Pámbo požehnal velkú úrodu (Kostolné MYJ); Pam Boh nám požehnav (Lukáčovce HLO); Kolko ďeťí Pámbo požehná, tolko sa má prijať (Lapáš NIT); Mňe Pan Buch požehnaľi dva dzifki, chlapca me ňemaľi (Petrovany PRE); A tak Pam Boch požehnal, že me maľi pres šejdzešad metri pšeňici, ňigda me dotedi teľo ňemaľi (Kuzmice TRB) F. na peci Pánbo ňepožehná (Bošáca TRČ) - treba sa pričiniť prácou; ket Pambo požehná, požehná aj na peci (Lukáčovce HLO) - čo je predurčené, to sa aj stane; ňeh vás tag Boch požehná ako rosu z ňeba! (Lomná NÁM) - žičenie hojnosti a všetkého dobrého; požehnaj Pambu! (Brodské SKA) - žičenie priazne; (dajte litr vína) a požehnaj Pámbu! (Mokrý Háj SKA) - a sme vyrovnaní! (nemáme vzájomné podlžnosti) 2. dať niekomu požehnanie, predniesť modlitbu sprevádzanú znakom kríža: Po zložeňí prísahi vernosťi pán farár mladomanželou požehnali (Návojovce TOP); No a Janek tú svoju miu̯ú priťiskeu̯ na prsa a pán farár im potom požehnau̯ ten sňatek (Kopčany SKA); Utedi valalska baba uźala śvecenej vodi, požehnala dzecko a okupala ho (Vyš. Nemecké SOB) 3. iron. postihnúť trestom, potrestať; prekliať: Ľe_me Pam Boch požehnal s takim bridošom! (Hatalov MCH)
požehnať dk náb 1. koho (s) čím, v čom, na čom (o Bohu) obdariť, obdarovať, zahrnúť priazňou niekoho: gestly by Pan Bůh precze gesste Lenharta Lada synem požehnal; Mychal Laczo slobodny w tom vreku, w yakem ho Pan Bůh požehnal, zustawa (L. TRNOVEC 1604; 1607); slibugem wam Pana Boha srdecžne prositj, abi was wssem dobrim pozehnati racžil, yakžto zdrawim, sstestim (WITTENBERG 1611); Pan Buh Geho Milost požehna na tom statku (TRENČÍN 1663); bil mne Pan Buh požehnal ze žitkom hogne (KRUPINA 1741); požehnáná sy ty mezy ženami, y požehnány gest plod žiwota twého (KB 1756) 2. čo komu (o Bohu) dopriať, podarovať niekomu niečo: Pan Buoch sweg nesmirneg dobroti raczil mne sina meho mileho pozehnati (M. JÁN 1611); budeme se usilovat, kdy nam Pan Buh požehna, V. Osvicenost uspokojit (SOBLAHOV 17. st LP); zagtra alebo pozagtrasku pozehna Pan Boh paneg (RADVAŇ 1705) aby porodila; kdy na zahradach Pan Buh owocja požehná, z takoweho owocja tež tretu čast berawa (pani Záturecká) (ZÁTURČIE 1761); ten gistj riad, kdys nam P. Buch detiatko požehnal, predaly sme (PUKANEC 18. st) 3. koho (čím), čo komu (obyč. o Bohu) dať niekomu požehnanie: požehneg nás wssech spolu, ňyňi pry tomto stolu (CC 1655); benedicere mensam: pokrm pred geďenjm žehnati, požehnati (WU 1750); Bože, požehneg y lekarstwj, ktere užjwam, aby mi k zdrawj poslužilo (UD 1775); Pane, ňepustym te, pokud mi ňepožehnaš (SS 18. st); -ávať ndk 1. k 1: Pan Buch, ktery se syrotkam za otce poczituge, was pozehnawaty bude (PREŠOV 1666); ponevač Vaši Velikomožnost v statečku Pan Buh požehnava, prosime take pokorne Vaši Velikomožnost, žeby i pri noseni archu polechčeni nam spusobiti račila (VÝCHODNÁ 1678 LP) 2. k 2: komu Búh nepožehnává, víš, že se tomu zle stává (PV 18. st); abjchom sobe w požehnanj boskem nepreberali, ale budto že nam (Kristus) pozehnawa ribičky, budto chleb, na tom prestawalj (CS 18. st) 3. k 3: (Kristus) pokrmí običagne požehnáwal (BN 1796) 4. koho prejavovať niekomu povďačnosť, blahorečiť niekomu, chváliť niekoho: tito tre mladencj gednim hlasem chwalilj, welebilj a požehnawalj Pana Boha (KT 1753); benedico: požehnáwám, dobrorečjm (KS 1763); požehnať sa dk 1. prežehnať sa, prekrižovať sa: ponagprwé požehnagjce se swatým krjžem, Boha za milost žádati (IA 1708) 2. s kým rozlúčiť sa s niekým: gedli wečeru obidwa (Gukundus a Absolút) s prawďiwú Chwálu, ale sa welmi rmúťili, že sa s ňu rano požehnať potreba bolo (DS 1795); požehnávať sa ndk prospievať: požehnáwag sa, synu múg, nebo dobrého a wélmy wybórného muža sy syn (KB 1757); prospero: požehnáwám se (KS 1763)