poďkať p. vábiť
vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)
poďkať, -á, -ajú nedok. hovor. expr. (koho) volať, lákať niekam: Choď niekam, poďkala ho. (Podj.) Keď videla, že Janko je už hore, poďkala ho von. (Mor.);
dok. vypoďkať, -á, -ajú
poďkať nedok. čiast. strsl expr. lákať, vábiť, volať niekam: Jeho ťiež do krčmi ňetreba poťkať (Slov. Pravno MAR); Poťkau̯ ho z domu na uľicu (Prievidza)
poďkať sa nedok. or expr. dlho sa niekam zberať, vyberať: Toľko zme sa poťkaľi, ež náz mašiňa nahala (Dol. Lehota DK)