plomba -y plomb ž.
1. závesná pečať dokazujúca neporušenosť pôv. balenia: p. na dverách vagóna
2. výplň vyvŕtanej zubnej dutiny: cementová p.;
plombička -y -čiek ž. zdrob.
plomba -by plomb ž. ⟨fr.⟩ 1. i práv., admin. ▶ závesná pečať dokazujúca neporušenosť niečoho; ochrana proti neoprávnenému otvoreniu niečoho al. vniknutiu niekoho niekam: colná p.; p. na elektromere, na merači plynu; niektorým taxíkom chýbal taxameter s neporušenou plombou; p. na liste vlastníctva upozornenie pre potenciálnych kupcov, že sa vo vlastníckych právach deje nejaká zmena (začaté konanie na katastri a pod.); pokladnice budú chránené daňovou ochrannou plombou; Odvážaný majetok prekontrolujú, opatria maličkými plombami. [L. Ballek] 2. i lek. ▶ výplň vyvŕtanej zubnej dutiny: amalgámová zubná p.; vypadla mi p.; odvŕtať, vymeniť starú plombu; za bielu plombu si pacient musí priplatiť; V Prahe stratil zlatú plombu zo zuba, no tú možno iba zjedol. [D. Dušek] ▷ plombička -ky -čiek ž. zdrob.: výrobok opatrený plombičkou; urobiť dieťaťu plombičku