Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plašiť nedok.

1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou

2. odháňať: p. vrabce z maku

// plašiť sa

1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele

2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plašiť ‑í ‑ia nedok.; plašiť sa

plašiť sa -ší sa -šia sa (ne)plaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok.


plašiť -ší -šia (ne)plaš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.

naplašiť sa -ší sa -šia sa (ne)naplaš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. ▶ silne sa znepokojiť, byť premknutý strachom, obavami, nepokojom; syn. naľakať sa, nastrašiť sa, poplašiť sa: vie sa rýchlo n.; zvieratá sa pri nezvyčajnom zvuku naplašili; nič jej nehovor, nech sa nenaplaší; Otec sa naplašil, lebo netušil, čo sa robí. [V. Krupa]; Nepotrebujem ľudí, ktorí sa jednoducho naplašia pri prvom probléme a ujdú. [Sme 2009]nedok.plašiť sa


naplašiť -ší -šia (ne)naplaš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (koho, čo) ▶ spôsobiť, vyvolať v niekom pocit strachu; syn. naľakať, nastrašiť: nechtiac sme ho naplašili; zlá správa naplašila ľudí; Vedel veľmi dobre, ako vlky najlepšie naplašiť a preč zahnať. [A. Habovštiak]; Mňa označuje za splašeného a sama zmätkuje, chce naplašiť aj ďalších. [V. Šikula]nedok.plašiť


plašenie -nia s. ryb. ▶ sústreďovanie, zaháňanie rýb počas výlovu do loviska čerením vody špeciálnou rybnikárskou lopatkou al. búchaním palicou o hladinu vody: vlečné siete s reťazami na p. ▷ ↗ i plašiť


plašiť sa -ší sa -šia sa (ne)plaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok. 1. ▶ silne sa znepokojovať, prežívať náhle pocity strachu a obáv; stávať sa nepokojným, rozrušeným, vystrašeným; syn. ľakať sa: netreba sa hneď p.; zbytočne sa plašíš; čo sa plašíte, veď sa nič nestalo; všetko je v poriadku, tak sa neplaš; Povedala, aby si sa neplašil, vraj má pre teba radostnú správu... [P. Glocko]
2. ▶ (obyč. o zvieratách) stávať sa nepokojným, robiť prudké, trhavé pohyby, mykať sa, obyč. od strachu al. zľaknutia; rýchlo splašene utekať, pobehovať, poletovať (rozličnými smermi): dobytok sa začal p.; kone sa ľahko plašia; nehádžte kamene, kačice sa plašia!; Nad lúkou, na ktorej som pásol každý deň, hučali lietadlá, ovce sa mi plašili. [L. Ťažký]; Vyvolal [havran] akési vzrušenie, niektoré havrany sa dvíhali, ale ešte sa neplašili. [R. Sloboda]
opak. plašievať sa -va sa -vajú sa -val sa: kone sa často plašievali už pri najmenšom šuchote; dok. k 1naplašiť sa


plašiť -ší -šia (ne)plaš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať, spôsobovať nepokoj, znepokojovať; naháňať strach, napĺňať obavou, ľakať; syn. strašiť: p. verejnosť rôznymi katastrofickými scenármi; týmito nezmyslami iba zbytočne plašíte ľudí; plašil ho šuchot v kroví; Zamyslený ujo hundral, čo plašia dieťa a že je to už aj tak dávno ošúchaná rozprávka [...]. [V. Handzová]
2. (čo) ▶ spôsobovať divokú reakciu domácich zvierat v podobe trhavých, nepokojných pohybov: voľne pobehujúce psy plašia zver; bodáky na puškách sa blýskali na slnku a plašili kone
3. i poľov. (čo (čím)) ▶ cielene odniekiaľ odháňať nevítanú zver; (ne)úmyselne ľakať, znepokojovať, vyrušovať plaché zvieratá a tým ich nútiť opúšťať daný priestor: p. vrabce, holuby; p. škorce vo vinohrade; p. lovnú zver; neplašte zver zbytočným hlukom!; členovia Slovenského rybárskeho zväzu v zimnej sezóne organizovali plašenie kormoránov; krik sa ozýva celou dolinou a plaší kamzíky; štekajúci pes plašil sliepky; rybári sa sťažujú, že im motorové člny plašia ryby; Na batohoch máme zvončeky, majú plašiť medvede. [Cs 2000]
4. (čo) ▶ zaháňať, zapudzovať, odháňať (predovšetkým niečo zlé, nepríjemné): p. myšlienky o núdzi a ťažkostiach; slnko ráno plaší mraky; naši predkovia plašili zlých duchov
opak. plašievať -va -vajú -val: cestou zo školy plašieval prakom vrabce; Ja zase plašievam ľudí svojím čudným duševným životom a šokujúcimi zážitkami z krčiem a z postele. [R. Sloboda]; dok. k 1naplašiť

alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiariexpr.: burcovať buntošiť buntovať balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíteplašiť: správa nás plašila do obozretnosti


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sa jašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sa hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať sa mať obavu triasť sa strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


plašiť sa p. ľakať sa


plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť ľakať desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátať mátožiť balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať vyháňať duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiť zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátaťexpr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

2. naháňať strach • ľakať desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaruexpr.: mátať mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechuplašiť znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontuexpr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrťpren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

3. p. vyhrážať sa


strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajúnár.: badzgať badzgovať (Ondrejov, Švantner)plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašiaexpr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

p. aj behať

2. p. šantiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plašiť, -í, -ia nedok.

1. (koho) spôsobovať, vyvolávať v niekom pocit strachu, robiť plachým, zastrašiť: p. deti mátohami;tichosť hrobová vrahov plaší. (J. Kráľ)

2. (čo) odháňať, rozháňať: p. vrabce, vrany, sliepky;

opak. plašievať, -a, -ajú;

dok. naplašiť, vyplašiť

|| plašiť sa

1. byť, stávať sa bojazlivým, nepokojným: kôň sa plaší;

2. (čoho) ľakať sa: Plašila sa ošetrovateľskej činnosti, ktorá nastávala. (Čaj.);

dok. k 1 splašiť sa

plašiť nedok.
1. strašiť, znepokojovať: Mosíš hu plašic? (Prosné PB); Dzeci ňesmiéťe plašit (Bošáca TRČ); Plašili staré babi, čo drápali péri (Hlohovec); Dochtor ich plašíl, že ze sto jeden že neokriví (Igram MOD); Starše dzeciska plašeľi mlatše (Sedlice PRE)
2. csl naháňať, odháňať, rozháňať: Ňeplašťe mi té husi! (Benice MAR); Pes plaší kurence (Bošáca TRČ); Plašia zver a strieľajú (Prosné PB); Ňeplaš té husi, ňehaj íh, ňech sa nažeru! (Lapáš NIT); Dakedi naz i dajaka žena plašila z motiku (Čemerné VRN); Začaľi naše husi plašidz do vodi (Lekárovce SOB)


plašiť sa nedok. ľakať sa, prepadať pocitu strachu: Čo sa plašíce, nižd ňebuje! (Prosné PB); Čo sa plašíš, šak to som len já! (Lapáš NIT); No takto volakedi sa starí ludé plašili (Čataj MOD); Babi śe lapiľi plašic, že vojna budze (Dl. Lúka BAR)

plašiť ndk koho, čo odháňať, rozháňať niekoho, niečo: plassitj, honity zmužile chcem lotruw; wlka plassil a odhanal (KT 1753); dispellere: plassiti (PD 18. st); p. sa stávať sa nepokojným: (kôň) walachem učinenj plašiti se prestawa (KoA 17. st); (ženy) proti nim ssly a na ne sa zahnaly, že gjm konje plassili (TURIEC 1763); -ievať sa frekv: kuon nekdi zdywyewa (:plassyewa se:) (KoB 1666)

plašiť_1 plašiť plašiť_2 plašiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu