plašiť nedok.
1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou
2. odháňať: p. vrabce z maku
// plašiť sa
1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele
2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.
plašiť sa -ší sa -šia sa (ne)plaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok.
plašiť -ší -šia (ne)plaš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.
naplašiť sa -ší sa -šia sa (ne)naplaš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. ▶ silne sa znepokojiť, byť premknutý strachom, obavami, nepokojom; syn. naľakať sa, nastrašiť sa, poplašiť sa: vie sa rýchlo n.; zvieratá sa pri nezvyčajnom zvuku naplašili; nič jej nehovor, nech sa nenaplaší; Otec sa naplašil, lebo netušil, čo sa robí. [V. Krupa]; Nepotrebujem ľudí, ktorí sa jednoducho naplašia pri prvom probléme a ujdú. [Sme 2009] ▷ nedok. ↗ plašiť sa
naplašiť -ší -šia (ne)naplaš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (koho, čo) ▶ spôsobiť, vyvolať v niekom pocit strachu; syn. naľakať, nastrašiť: nechtiac sme ho naplašili; zlá správa naplašila ľudí; Vedel veľmi dobre, ako vlky najlepšie naplašiť a preč zahnať. [A. Habovštiak]; Mňa označuje za splašeného a sama zmätkuje, chce naplašiť aj ďalších. [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ plašiť
plašenie -nia s. ryb. ▶ sústreďovanie, zaháňanie rýb počas výlovu do loviska čerením vody špeciálnou rybnikárskou lopatkou al. búchaním palicou o hladinu vody: vlečné siete s reťazami na p. ▷ ↗ i plašiť
plašiť sa -ší sa -šia sa (ne)plaš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok. 1. ▶ silne sa znepokojovať, prežívať náhle pocity strachu a obáv; stávať sa nepokojným, rozrušeným, vystrašeným; syn. ľakať sa: netreba sa hneď p.; zbytočne sa plašíš; čo sa plašíte, veď sa nič nestalo; všetko je v poriadku, tak sa neplaš; Povedala, aby si sa neplašil, vraj má pre teba radostnú správu... [P. Glocko] 2. ▶ (obyč. o zvieratách) stávať sa nepokojným, robiť prudké, trhavé pohyby, mykať sa, obyč. od strachu al. zľaknutia; rýchlo splašene utekať, pobehovať, poletovať (rozličnými smermi): dobytok sa začal p.; kone sa ľahko plašia; nehádžte kamene, kačice sa plašia!; Nad lúkou, na ktorej som pásol každý deň, hučali lietadlá, ovce sa mi plašili. [L. Ťažký]; Vyvolal [havran] akési vzrušenie, niektoré havrany sa dvíhali, ale ešte sa neplašili. [R. Sloboda] ▷ opak. plašievať sa -va sa -vajú sa -val sa: kone sa často plašievali už pri najmenšom šuchote; dok. k 1 ↗ naplašiť sa
plašiť -ší -šia (ne)plaš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať, spôsobovať nepokoj, znepokojovať; naháňať strach, napĺňať obavou, ľakať; syn. strašiť: p. verejnosť rôznymi katastrofickými scenármi; týmito nezmyslami iba zbytočne plašíte ľudí; plašil ho šuchot v kroví; Zamyslený ujo hundral, čo plašia dieťa a že je to už aj tak dávno ošúchaná rozprávka [...]. [V. Handzová] 2. (čo) ▶ spôsobovať divokú reakciu domácich zvierat v podobe trhavých, nepokojných pohybov: voľne pobehujúce psy plašia zver; bodáky na puškách sa blýskali na slnku a plašili kone 3. i poľov. (čo (čím)) ▶ cielene odniekiaľ odháňať nevítanú zver; (ne)úmyselne ľakať, znepokojovať, vyrušovať plaché zvieratá a tým ich nútiť opúšťať daný priestor: p. vrabce, holuby; p. škorce vo vinohrade; p. lovnú zver; neplašte zver zbytočným hlukom!; členovia Slovenského rybárskeho zväzu v zimnej sezóne organizovali plašenie kormoránov; krik sa ozýva celou dolinou a plaší kamzíky; štekajúci pes plašil sliepky; rybári sa sťažujú, že im motorové člny plašia ryby; Na batohoch máme zvončeky, majú plašiť medvede. [Cs 2000] 4. (čo) ▶ zaháňať, zapudzovať, odháňať (predovšetkým niečo zlé, nepríjemné): p. myšlienky o núdzi a ťažkostiach; slnko ráno plaší mraky; naši predkovia plašili zlých duchov ▷ opak. plašievať -va -vajú -val: cestou zo školy plašieval prakom vrabce; Ja zase plašievam ľudí svojím čudným duševným životom a šokujúcimi zážitkami z krčiem a z postele. [R. Sloboda]; dok. k 1 ↗ naplašiť
alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarm • robiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiari • expr.: burcovať • buntošiť • buntovať • balušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíte • plašiť: správa nás plašila do obozretnosti
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
plašiť sa p. ľakať sa
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani
2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle
3. p. vyhrážať sa
strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajú • nár.: badzgať • badzgovať (Ondrejov, Švantner) • plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašia • expr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal
p. aj behať
2. p. šantiť
plašiť, -í, -ia nedok.
1. (koho) spôsobovať, vyvolávať v niekom pocit strachu, robiť plachým, zastrašiť: p. deti mátohami; Už tichosť hrobová vrahov plaší. (J. Kráľ)
2. (čo) odháňať, rozháňať: p. vrabce, vrany, sliepky;
opak. plašievať, -a, -ajú;
dok. naplašiť, vyplašiť
|| plašiť sa
1. byť, stávať sa bojazlivým, nepokojným: kôň sa plaší;
2. (čoho) ľakať sa: Plašila sa ošetrovateľskej činnosti, ktorá nastávala. (Čaj.);
dok. k 1 splašiť sa
plašiť nedok. 1. strašiť, znepokojovať: Mosíš hu plašic? (Prosné PB); Dzeci ňesmiéťe plašit (Bošáca TRČ); Plašili staré babi, čo drápali péri (Hlohovec); Dochtor ich plašíl, že ze sto jeden že neokriví (Igram MOD); Starše dzeciska plašeľi mlatše (Sedlice PRE) 2. csl naháňať, odháňať, rozháňať: Ňeplašťe mi té husi! (Benice MAR); Pes plaší kurence (Bošáca TRČ); Plašia zver a strieľajú (Prosné PB); Ňeplaš té husi, ňehaj íh, ňech sa nažeru! (Lapáš NIT); Dakedi naz i dajaka žena plašila z motiku (Čemerné VRN); Začaľi naše husi plašidz do vodi (Lekárovce SOB)
plašiť sa nedok. ľakať sa, prepadať pocitu strachu: Čo sa plašíce, nižd ňebuje! (Prosné PB); Čo sa plašíš, šak to som len já! (Lapáš NIT); No takto volakedi sa starí ludé plašili (Čataj MOD); Babi śe lapiľi plašic, že vojna budze (Dl. Lúka BAR)
plašiť ndk koho, čo odháňať, rozháňať niekoho, niečo: plassitj, honity zmužile chcem lotruw; wlka plassil a odhanal (KT 1753); dispellere: plassiti (PD 18. st); p. sa stávať sa nepokojným: (kôň) walachem učinenj plašiti se prestawa (KoA 17. st); (ženy) proti nim ssly a na ne sa zahnaly, že gjm konje plassili (TURIEC 1763); -ievať sa frekv: kuon nekdi zdywyewa (:plassyewa se:) (KoB 1666)