pigať, pigať sa nedok. hovor.
1. odbíjať pigu
2. pri hre s guľkami al. gombíkmi triafať inú guľku al. gombík
pigať pigá pigajú pigaj! pigal pigajúc pigajúci piganie nedok.
pigať sa pigá sa pigajú sa pigaj sa! pigal sa pigajúc sa pigajúci sa piganie sa nedok.
pigať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok. ⟨maď.⟩ hovor. zastar. (čo; ø) ▶ hádzať a posúvať guľky al. gombíky, obyč. ukazovákom odrazeným od palca, po zemi do jamky: deti na jar pigajú guľky; stále s kamarátmi pigali; Guľôčky sa do jamiek pigali, my sme si medzi sebou hovorili pigoši. [Sme 2003]
pigať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie sa nedok. hovor. zastar. (s kým; ø) ▶ hrať spolu detskú hru založenú na piganí, posúvaní guliek al. gombíkov, obyč. ukazovákom odrazeným od palca, po zemi do jamky: p. sa s kamarátmi; poď sa p.!; nebyť tmy, pigajú sa do noci ▷ opak. pigávať sa -va sa -vajú sa -val sa: v detstve sa rád pigával
hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky
p. aj sádzať 1
2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá
pigať p. hádzať 1
šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku
2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo
3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky
pigať sa i pigať, -á, -ajú nedok. hovor. (čo i bezpredm.) pri hre roztáčať al. rozrážať pigu; pri hre vrážať guľkou do inej guľky al. odrážať gombičky
pigať nedok. (pikat) miest. strsl pri hre posúvať, hádzať al. odrážať guľky al. gombičky, tiež udierať paličkou na pigu: Darmo si pikal do mramorki, aj tak či nespadla do jemki (Chyžné REV); Pri piganí sä gulki majú zrazit a jedna má hbehnut do jämki (Hubová RUŽ); pigaď guľki (Lipt. Peter LM); pigať (Pucov DK)
pigať sa nedok. or hrať sa hru s guľkami al. gombičkami: Ľen čuo zme prišľi zo školi, u_zme ozlomkrk ľeťeľi na sihoť pigať sa (Dol. Lehota DK)
pikať p. pigať