perepúť1 i perepuťa1 ž. hromad. 1. pejor. skupina osôb s negatívnymi vlastnosťami, zberba, háveď: S takó perepúťó si niž neporadžíš (Mokrá Lúka REV) 2. čiast. strsl a zsl, vsl expr. väčšie množstvo osôb (príbuzných, detí ap.), čeliadka: S caló perepúťó prišól domó (Revúca); To dá roboti, tolkéj perepúťi variť! (Golianovo NIT); Ňeľemže ona prišla, aľe zo sebu pricahla calu svoju perepuťu, muža, dzeci i staru babu (Štefanovce SAB); Prikocila śe tu s calu perepuťu (Dl. Lúka BAR) F. to ňevidzela aňi perepuťa, co tote dzeci robia! (Petrovany PRE) - je to neslýchané
perepúť2 i perepuťa2 ž. (parapúď, pereput) 1. šar expr. označenie neurčitej zlej sily (výraz používaný v nadávkach), čert, parom, fras: Ic, ti perepuťo jedna! (Torysa SAB) L. idz do perepuťe (Sveržov BAR) - choď preč! 2. expr. zbytočná bezcenná vec, krám, haraburda ap.: Nahaj tak tú parapúď a poď, hen najďeme inakšie (Chlebnice DK); Chodzjake perepuťe mi tu nanośiš (Petrovany PRE); perepúť (Koniarovce TOP); pereput (Slov. Ľupča BB)