pecivál -la pl. N -li m.
pecivál -la pl. N -li m. expr. ▶ kto sa najradšej zdržiava iba doma, kto nie je aktívny; syn. pecúch, domased: nie som žiaden p.; celý deň vylihoval ako p.; Toto je môj brat – pecivál, ktorého som vzal so sebou, aby sa trocha rozhľadel po svete. [J. Nižnánsky]; Som taký nespoločenský pecivál, – hovorí odľahčene Juraj. [Sme 2009]
domased expr. kto je rád iba doma • expr.: pecúch • pecivál • expr. zried. zápecník (Mináč) • pejor. domár (Kukučín)
lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač
pecivál p. domased
pecivál, -a, mn. č. -i m. pejor. kto sa doma povaľuje a nepozná svet, pecúch; lenivý človek: Do úradov sa nahnalo pravých peciválov. (Vaj.)
pecivál m. (peciváľ, pecival) miest. strsl, zsl pejor. iba doma sa povaľujúci, nespoločenský človek: Ón je takí pecivál a žena též hnilica (Červeník HLO); Čo ňejďež medzi svet, ti peciváľ?! (Dunajov KNM); Ti bis sceu̯a takého pecivála? (Jablonové MAL); peciváľ (Prečín PB, Slovany MAR, Dol. Rykynčice KRU); pecival (Sása ZVO, Brodské SKA)
pecivál m expr kto sa povaľuje pri peci, doma, pecúch, lenivec: otiator: pecywál, že se po pecy wálj (PD 18. st)