pantlík m. i pantlička ž. (pántlik) 1. ozdobná stužka : V ňeďeľi zmo išľi na bál a šetkie ďieuke zmo maľi vo vlasoch pántľike (Kokava n. Rim. RS); Daj si tot šervení pantlík! (Rochovce ROŽ); Mac fpľetla dziefčecu do varkoča pantľičku (Spiš. Štvrtok LVO); Čepce nośiľi i s pantľičku (Dl. Lúka BAR); Na rozmariji buľi poprišivane fšeľijake pantľički (Rankovce KOŠ); Rendi nadreme na taki pantľički (Brezina TRB); Naskube śe kloče, nakruci śe na kudzeľ a obviaže śe s pantľikom (Kam. Poruba VRN); pantlička (Skalica) 2. svadobný veniec, parta: A f pantlíkoch mohli ít enem pocivé, nékerá uš straciu̯a vjenec (Vajnory BRA) 3. ipeľ nekrútené povrieslo: Pántľike sa ňekriťele, tan smo ih na poľi robile aľebo iba tag z motúza (Ozdín LUČ); Ko_ca žene pri panstvág naučele robiťi pántľike, tag viazale do toho (Rovňany LUČ)
pantľa ž, pantlík m, pantlika ž nem stuha, stužka: kissaszoncze na pantljky d 70 (s. l. 1656); pantle, kterymy se kučerawe wlasi a gine wecy zwigagj (KoB 1666); pantle na kontyik hodne no 4 y z gednim boglarom (P. BYSTRICA 1677); 2 konce stusske aneb pantlike, černe a čerwene ((NITRA) 1686); ruky žadnimy pantljkamj at negsu prewazowane (ORLOVÉ 1694); lemnisci: stusskj na stromoch, pantljkj; taena: pántljk (KS 1763); kweti priwazane z pantlami (PT 1778); krajčir ma černe wlasi, ktere zwazane a s pantlu okrucene nosil; črewice čirne na czerwene stekle učinene a czerwenu pantliku obssite (PUKANEC 1788); mal na sebe černe kožene na pantle spodky (Kur 18. st); -ový príd: as ligularium: geden stuk pantlikowy (KS 1763); -íček, -ička dem: taeniola: pantljček (KS 1763); taeniola: pantljčka, stusstička (LD 18. st)