Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

paleontológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa výskumom skamenelín;

paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

paleontologička -y -čiek ž.;

paleontologický príd.

paleontológia -ie ž.

paleontológia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ vedný odbor skúmajúci historický vývoj živej prírody v geologickej minulosti Zeme, zaoberajúci sa skúmaním skamenelín (fosílií) a hornín, v ktorých boli uložené: všeobecná p. zaoberajúca sa skúmaním podmienok vzniku a zachovania skamenelín, metódami ich zberu, preparácie a konzervácie; priekopník slovenskej paleontológie; výskumná činnosť v oblasti paleontológie; p. sa delí na paleobotaniku, paleozoológiu a mikropaleontológiu
2. ▶ študijný odbor a predmet: prednášky z biológie, botaniky a paleontológie; študovať paleontológiu na Sorbonne

paleontológia -ie ž. ‹g› veda o vývoji života v minulých geologických dobách skúmajúca skameneliny rastlín a živočíchov a ich vzťahy k horninám, v ktorých sú uložené, paleobiológia

paleontológia, -ie ž. náuka o skamenelinách;

paleontologický príd.: p-é nálezy, dôkazy;

paleontológ, -a, mn. č. -ovia m. vedec, ktorý pracuje v paleontológii