pýr1 -u m. rozšírená poľná burina s dlhými podzemnými výhonkami, bot. Elytrigia
pýr2 -u m. kniž. červeň na tvári, zapýrenie: p. hanby
pýr pýru L pýre m.
červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líc • kniž.: rumeň • rumenec: rumeň, rumenec na tvári • kniž. pýr: pýr hanby • poet.: zábron (Hviezdoslav) • broň (Roy) • kniž. zried. zápyr (Figuli)
2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce
pýr p. červeň 1
pýr1, -u, 6. p. -e m. bežný druh poľnej buriny; bot. p. plazivý (Agropyrum repens) rastlina z čeľade tráv; medza zarastená pýrom (Heč.)
pýr2, -u, 6. p. -e m. kniž. červeň na lícach, zapýrenie, začervenanie sa: Tvár sa ružovie matným pýrom. (Al.); p. studu (Hviezd.); Bledá tvár poleje sa pýrom vzrušenia. (Al.); pren. Deň zhára v tmavom pýre (Ráz.) v zorách; prvý pýr zory (Škult.)
pýr m. (pér, pier) 1. csl rozšírená poľná burina s dlhými široko sa rozrastajúcimi podzemnými výhonkami, bot. pýr plazivý (Elytrigia repens): Aňi píru v ňej toľo ňebívalo ako v inej slame (Krivá DK); Aj pír je vo viňici mrcha, aľe sa dá skorej viňičeď ako pupeňec (Pukanec LVI); S tem pérom žene zbenke šochávale (Dačov Lom KRU); Kelí pír zas f té kukurici a le_nedávno smo pleli! (Rochovce ROŽ); Krumploh bolo najvác píru (Trakovice HLO); Od rúne sa dostane pír do vinice (Blatné MOD); Kebiz ból lepšie zoral, neból biz mal pier! (Vaďovce MYJ); Piér kazí každú úrodu, neh je to to alebo to (Bzince p. Jav. NMV); Keď má ňiégdo visokí tlak, má nabrať píru, tích koreňóv navitrásať (Chocholná TRČ); Eśči raz muśu preorac totu roľu, bo sami pir (Dl. Lúka BAR); Tam taka pirňica bula, sami pir (Bracovce MCH); vibraňovať pír (Kaľamenová MAR) F. to róstlo jako pír (Dol. Orešany TRN) - rýchlo sa množilo, rozrastalo sa na veľkú plochu; de je pír, tam je žír (Brodské SKA) - o kvalitnej úrodnej pôde 2. pohron, gem lúčna slatinná rastlina s bielym chĺpkatým okvetím, bot. páperník (Eriophorum): pír (Kociha RS, Chyžné REV, Betliar ROŽ); pir (Mur. Zdychava REV, Rejdová ROŽ, Heľpa BRE)
pier p. pýr
pýr1 m bot p. plazivý Agropyrum repens: gramen: pýr (PD 18. st); -ový príd: radix graminis: pýrowý koreň (PD 18. st) P. tpn na Pirenicu (v Hájnikoch 1556)
pýr2 [-ý-, -aj-] m rozpálený, žeravý popol: ponewadž proti nym powstana y hned obratj se w popel a gsa spálen, w pyr se promeny (HI 18. st) L. gako oheň zežirá strnjsste a horkost plaméne wypaluge, tak koren gegich (vinníkov) gako pir bude (MP 1718)