Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pýcha -y ž.

1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u; nadúvať sa od p-y

2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti

3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny; záhrada je jeho p.

p. predchádza pád; p. → peklom dýcha

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pýcha ‑y ž.

pýcha pýchy ž.

-cha/73589→73586
+1425
−1424
8.07: substantíva ž. N sg. 16682±52 socha/2956 plocha/2930 porucha/1696 strecha/1629 cha/1269 mucha/659 ťarcha/588 archa/367→584
+21
−52
útecha/527 macocha/499 predtucha/498 sprcha/451 epocha/356 (33/2040)

ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: paráda cifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornament ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasa prízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť namyslenosť povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosťpýcha márnomyseľnosť samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosťpejor.: nadutosť nafúkanosť velikášstvoobyč. pejor.: suverenita suverénnosťhovor. pejor. panština aroganciakniž. spupnosťexpr. bohorovnosť


pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť povýšenectvo namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div neprasknemárnomyseľnosť márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosťsamoľúbosť: urazená samoľúbosťpyšnosťpejor.: nadutosť nafúkanosť velikášstvo

2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodinyozdoba: budova je ozdobou mesta

3. p. sebavedomie


sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera sebaistota istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istotyhrdosť pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodinezastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský)zastar.: sebavedomosť (Timrava)povedomie


výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedyelita: elita umelcovexpr. smotánkaexpr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánkaexpr. pýcha: pýcha národa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pýcha, -y ž.

1. vlastnosť človeka, ktorý sa preceňuje, vynáša nad iných, pohŕda inými, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: Peter sa naduje kaprálskou pýchou. (Heč.) Tvár prezrádzala namyslenosť a pýchu. (Jégé) Veľká pýcha sa jej chytila (Tim.) spyšnela. Je na čase zlomiť tvoju pýchu. (Laz.) Pýchou sa nadúva ako holub. (Tat.); urazená p. (Kuk.); mužská pýcha a márnomyseľnosť (Zúb.); prázdna p. (Vaj.); rastie od pýchy (Stod.); Urazili jej pýchu. (Min.); hladná p. (Kuk.) o predstieranom bohatstve. Pýcha predchádza pád. (prísl.) Pýcha peklom dýcha (prísl.) odsúdenie pýchy.

2. sebavedomie, hrdosť: Všade s pýchou ukazovali listy svojej dcéry. (Ondr.); rodičovská p. (Al.); sedliacka p. (Kuk.);

3. niečo (niekto), na čo (na koho) možno byť hrdý, pyšný: Vytiahne svoju pýchu. Ohromnú hus. (Vám.) Pán Adam Bešeňovský, pýcha našej slávnej famílie. (Kal.) Bol by sa stal hrdinom, pýchou vlasti. (Urb.)

pýcha ž.
1. nadmerné sebavedomie, povýšenosť, namyslenosť: Teraz je väčia pícha, ako bola volakodi (Mašková LUČ); Už buďe po tvojé píche (Čierna Lehota ROŽ)
F. je píche chovaní (Vieska n. Žit. ZM) - vychovávaný v hmotnom dostatku a k povýšenému správaniu sa k druhým; pícha pát pretchádza (Bobrovec LM), pícha pret pádon chodzí (Bošáca TRČ), piha pred upatkom hodzi (Markušovce SNV), pícha hladom ďíchá (Revúca), pícha peklom díchá (Rochovce ROŽ, Kameňany REV, Lukáčovce HLO), picha dolu spicha (Dl. Lúka BAR) - namyslený, povýšený človek obyč. zle pochodí; píchu lacno kúpí (Bošáca TRČ) - odsúdenie namyslenosti; až z neho tá pícha trčí (Zvončín TRN), chicila sa ho velká pícha (Bošáca TRČ), z bohateho picha dicha (Dl. Lúka BAR) - je veľmi pyšný; picha čľoveka picha (Žakarovce GEL) - pyšný človek ubližuje druhým; dze picha, tam i haňba (Dl. Lúka BAR), za pichu haňba chodzi (Dl. Lúka BAR) - pyšný človek sa dočká odsúdenia, vyjde na posmech; pícha choďí po ulici a ňidž ňemá vo truhlici (Jasenová DK), pícha na ulici a hovno f truhlici (Podkonice BB), len pícha na ulici a ništ f truhlici (Lošonec TRN) - o predstieranom bohatstve
2. preceňovanie materiálnych vecí, priveľké požiadavky na ich množstvo al. kvalitu: Ňeská hurki s klobásama, pícha náramná, skromnosťi ňeňi ňiďe! (V. Maňa VRB); Keť son sa ja mláďenčil, ňebolo tólko píchi a nádheri (Bošáca TRČ)
L. darmolačná pícha (Lukáčovce HLO), lacná pícha (Červeník HLO) - o predstieranom bohatstve; píchi vistrája (M. Lehota NB), píchu sprevádza (Muráň REV) - robí niečo príliš nákladne, honosne
3. hrdosť, česť: Maď remeslo bola pícha, to ňemuohou̯ ktokolveg robiť (Dol. Kubín); To je taká pícha, koľko kusou plátna má na bieľisku (Benice MAR); To bola pícha, že maľi peknuo ďiouča v dome a že sa mláďenci zaujímajú o ňu (Detva ZVO); To biu̯a pícha rolňíka, ke_ci moheu̯ dat sedu̯o na koňa (Hlboké SEN)
4. osoba alebo vec, na ktorú možno byť hrdý, pyšný: Tot sin búl moja̋ pícha (Slavošovce ROŽ); Na tej zábave si ten korbáč obiesili - skrátka to bila pícha tích regrútú (Láb MAL)
5. ozdoba so zahroteným koncom na vrchole vianočného stromčeka, pika, špica: pícha (Brodské SKA)

pýcha ž
1. nadmerné sebavedomie, namyslenosť, povýšenosť: zhrezyll sem hrzych w pysse (MSF 15. st); aby wssech nepratel nassych pachu a mocz racžyl potlacžit (BAg 1585); počatek hricha gest picha (TP 1691); Diogenes rekel: sslapem pichu Platona, Plato pak rekel: ale z druhu pichu (MC 18. st)
L. o tem mluwa, že ge hlupy, neb ma pichu w sobe (GV 1755) je pyšný; hle, wčil tak bohatý mužete byt gako predtim, ale dobre pomislite a rozwážte, že swětské bohactwj w pjchu priwázagu (WP 1768) robia človeka pyšným
F. welmi se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (SiN 1678); takowj su falessni včytelowe gako od wetra pychi pohnute morske wlny (PP 1734); Nabuchonosor dotud neprestal rohj swe winassat pichu, dokud w prirozeny wola se nepremenil (MiK 18. st) o nadmernej pýche, nadutosti; kdo se dotika smoli, zakali se od neg a kdo obcuge z pissnym, obleče na sebe pichu (MK 18. st); vyzdvihovať sa v p-e, nadúvať sa z p-y, provodiť p-u, činiť p-u, puchnúť p-ou, do p-y srdce oddávať byť pyšný: wyzdwihowali se nekdy w pychu a hrdost lide učeny (SK 1697); což osoži stenčowatj ťelo zdrženliwosťu, gestly mysl naduwá se z pýchu? (MP 1718); (Adam) neprowodil pjchu w ruchu, neb gesste ani toho pred a pod geho padem nebylo (LKa 1736); nebo prawdu pohledáwat bude Pán a hogňe odplati tym, ktery pychu čiňá (KB 1757); pichu, nadhernostu a wisokomislnostu mi smrtedlni lide puchneme; vponiž se a do pychi srdce neoddawag (MS 1758)
2. nádhera, pompéznosť: pompositas: nadhernost, pycha (KS 1763)

pýcha
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pýcha
G (bez) pýchy
D (k) pýche
A (vidím) pýchu
L (o) pýche
I (s) pýchou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) pýchy
G (bez) pých
D (k) pýcham
A (vidím) pýchy
L (o) pýchach
I (s) pýchami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PÝCHA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 4×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 3×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;
OŽĎANY, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
VČELINEC (obec RIMAVSKÁ SOBOTA), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
VEĽKÝ ŠARIŠ, okr. PREŠOV – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

celý červený od pýchy tout rouge d'orgueil
jej pýcha a láska son orgueil et son amour
plným pýchy a radosti plein d'orgueil et de joie
pôžitku a pýche, ktorá jouissance et d'orgueil qui
pýche na smrť odsúdeného son orgueil de condamné à mort
svojej márnivosti a pýche sa vanité et dans son orgueil

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu