pýcha -y ž.
1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u; nadúvať sa od p-y
2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti
3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny; záhrada je jeho p.
● p. predchádza pád; p. → peklom dýcha
pýcha pýchy ž.
ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera • sebaistota • istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty • hrdosť • pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine • zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský) • zastar.: sebavedomosť (Timrava) • povedomie
výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedy • elita: elita umelcov • expr. smotánka • expr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánka • expr. pýcha: pýcha národa
pýcha, -y ž.
1. vlastnosť človeka, ktorý sa preceňuje, vynáša nad iných, pohŕda inými, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: Peter sa naduje kaprálskou pýchou. (Heč.) Tvár prezrádzala namyslenosť a pýchu. (Jégé) Veľká pýcha sa jej chytila (Tim.) spyšnela. Je na čase zlomiť tvoju pýchu. (Laz.) Pýchou sa nadúva ako holub. (Tat.); urazená p. (Kuk.); mužská pýcha a márnomyseľnosť (Zúb.); prázdna p. (Vaj.); rastie od pýchy (Stod.); Urazili jej pýchu. (Min.); hladná p. (Kuk.) o predstieranom bohatstve. Pýcha predchádza pád. (prísl.) Pýcha peklom dýcha (prísl.) odsúdenie pýchy.
2. sebavedomie, hrdosť: Všade s pýchou ukazovali listy svojej dcéry. (Ondr.); rodičovská p. (Al.); sedliacka p. (Kuk.);
3. niečo (niekto), na čo (na koho) možno byť hrdý, pyšný: Vytiahne svoju pýchu. Ohromnú hus. (Vám.) Pán Adam Bešeňovský, pýcha našej slávnej famílie. (Kal.) Bol by sa stal hrdinom, pýchou vlasti. (Urb.)
pýcha ž. 1. nadmerné sebavedomie, povýšenosť, namyslenosť: Teraz je väčia pícha, ako bola volakodi (Mašková LUČ); Už buďe po tvojé píche (Čierna Lehota ROŽ) F. je píche chovaní (Vieska n. Žit. ZM) - vychovávaný v hmotnom dostatku a k povýšenému správaniu sa k druhým; pícha pát pretchádza (Bobrovec LM), pícha pret pádon chodzí (Bošáca TRČ), piha pred upatkom hodzi (Markušovce SNV), pícha hladom ďíchá (Revúca), pícha peklom díchá (Rochovce ROŽ, Kameňany REV, Lukáčovce HLO), picha dolu spicha (Dl. Lúka BAR) - namyslený, povýšený človek obyč. zle pochodí; píchu lacno kúpí (Bošáca TRČ) - odsúdenie namyslenosti; až z neho tá pícha trčí (Zvončín TRN), chicila sa ho velká pícha (Bošáca TRČ), z bohateho picha dicha (Dl. Lúka BAR) - je veľmi pyšný; picha čľoveka picha (Žakarovce GEL) - pyšný človek ubližuje druhým; dze picha, tam i haňba (Dl. Lúka BAR), za pichu haňba chodzi (Dl. Lúka BAR) - pyšný človek sa dočká odsúdenia, vyjde na posmech; pícha choďí po ulici a ňidž ňemá vo truhlici (Jasenová DK), pícha na ulici a hovno f truhlici (Podkonice BB), len pícha na ulici a ništ f truhlici (Lošonec TRN) - o predstieranom bohatstve 2. preceňovanie materiálnych vecí, priveľké požiadavky na ich množstvo al. kvalitu: Ňeská hurki s klobásama, pícha náramná, skromnosťi ňeňi ňiďe! (V. Maňa VRB); Keť son sa ja mláďenčil, ňebolo tólko píchi a nádheri (Bošáca TRČ) L. darmolačná pícha (Lukáčovce HLO), lacná pícha (Červeník HLO) - o predstieranom bohatstve; píchi vistrája (M. Lehota NB), píchu sprevádza (Muráň REV) - robí niečo príliš nákladne, honosne 3. hrdosť, česť: Maď remeslo bola pícha, to ňemuohou̯ ktokolveg robiť (Dol. Kubín); To je taká pícha, koľko kusou plátna má na bieľisku (Benice MAR); To bola pícha, že maľi peknuo ďiouča v dome a že sa mláďenci zaujímajú o ňu (Detva ZVO); To biu̯a pícha rolňíka, ke_ci moheu̯ dat sedu̯o na koňa (Hlboké SEN) 4. osoba alebo vec, na ktorú možno byť hrdý, pyšný: Tot sin búl moja̋ pícha (Slavošovce ROŽ); Na tej zábave si ten korbáč obiesili - skrátka to bila pícha tích regrútú (Láb MAL) 5. ozdoba so zahroteným koncom na vrchole vianočného stromčeka, pika, špica: pícha (Brodské SKA)
pýcha ž 1. nadmerné sebavedomie, namyslenosť, povýšenosť: zhrezyll sem hrzych w pysse (MSF 15. st); aby wssech nepratel nassych pachu a mocz racžyl potlacžit (BAg 1585); počatek hricha gest picha (TP 1691); Diogenes rekel: sslapem pichu Platona, Plato pak rekel: ale z druhu pichu (MC 18. st) L. o tem mluwa, že ge hlupy, neb ma pichu w sobe (GV 1755) je pyšný; hle, wčil tak bohatý mužete byt gako predtim, ale dobre pomislite a rozwážte, že swětské bohactwj w pjchu priwázagu (WP 1768) robia človeka pyšným F. welmi se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (SiN 1678); takowj su falessni včytelowe gako od wetra pychi pohnute morske wlny (PP 1734); Nabuchonosor dotud neprestal rohj swe winassat pichu, dokud w prirozeny wola se nepremenil (MiK 18. st) o nadmernej pýche, nadutosti; kdo se dotika smoli, zakali se od neg a kdo obcuge z pissnym, obleče na sebe pichu (MK 18. st); vyzdvihovať sa v p-e, nadúvať sa z p-y, provodiť p-u, činiť p-u, puchnúť p-ou, do p-y srdce oddávať byť pyšný: wyzdwihowali se nekdy w pychu a hrdost lide učeny (SK 1697); což osoži stenčowatj ťelo zdrženliwosťu, gestly mysl naduwá se z pýchu? (MP 1718); (Adam) neprowodil pjchu w ruchu, neb gesste ani toho pred a pod geho padem nebylo (LKa 1736); nebo prawdu pohledáwat bude Pán a hogňe odplati tym, ktery pychu čiňá (KB 1757); pichu, nadhernostu a wisokomislnostu mi smrtedlni lide puchneme; vponiž se a do pychi srdce neoddawag (MS 1758) 2. nádhera, pompéznosť: pompositas: nadhernost, pycha (KS 1763)