pôstnik, -a, mn. č. -ci m. zried. človek, ktorý sa veľa pôstí: Bolo medzi nimi mnoho vynikajúcich, ako napríklad jeden neobyčajný pôstnik. (Jes-á)
pôstievať sa p. postievať sa pôstiť sa p. postiť sa pôstnik [pú-] m kto sa postí, kto zachováva pôst: jejunator: pústnik, kdo se postj (KS 1763) pôtka [pô-, pú-] ž 1. menšia vojenská zrážka, menšia bitka, potýčka: wichazy na plac nepritel geden, pristupuge druhý, prichazj trety, za ným čtwrtý, powolawagj wssecý k bytwě a puotky (SK 1697) 2. hádka: przy hodu Svateho Ducha bliz pominuleho stala se jest neyaka ruznice nebo putka mezy urozenym vladyku, panem Thomassem z Zawad, a Zydem, zetiem Kralikowem z Hollycze (SKALICA 1534 SLL) pôtržka p. potržka pôverčivosť p. poverčivosť
pustka ž 1. opustené hospodárstvo: tohoto roku z rowny z podhaya, newim z čeg pustky, vzal (Kobliar) tez woz sena (BUDATÍN 1640); juž jest vekši pul varoša pustek (ZBOROV 1690 LP); kdo po pustkach bere chasen, aby ten odbýval poradky a všelijaké davky; to se dotyče pustek, ktere po teto dva aneb tri roky se stali, jest cele sedlactva šest a tri želarky (POLOMA 17. st LP); kdi taže Dora w roku predepsanem z robuot zdola prisla, teda na den swateho Gala, zisla sa w krčme w dome Helyenyakowom, s ktereho Andreasa Zuffu wizwala a zawedla do pustky Michala Dulaga a tam Zuffovi powedala, že ge uš tyarssena (VELIČNÁ 1724) 2. spustošené miesto L. na p-u obrátiť, zanechať čo spustošiť niečo: ta modla nazywala spusstenjm proto, že znamenala zspustatenj (!) anebo na pustku obracenj Geruzalema; chram geruzalemsky, že na pustku bude zanechanj (CS 18. st) pústnik p. pôstnik