páka -y pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou; fyz. jednoramenná, dvojramenná p.
2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u
● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ; nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;
pákový príd.: p. lis, p-é váhy;
páčka -y -čok ž. zdrob.
pákový -vá -vé príd.
pákový -vá -vé príd. tech. ▶ súvisiaci s pákou, ručne ovládanou tyčovitou súčasťou stroja, prístroja, mechanizmu a pod.; využívajúci na uvedenie do činnosti al. riadenie páku: hrací p. ovládač joystick; p. prevod; páková vodovodná batéria; pákové štikacie kliešte; opravovať plnoautomatické a pákové kávovary; jazda na pákovej drezine
páka, -y, pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč, používaná na dvíhanie bremena;
fyz. jednoduchý stroj: jednoramenná, dvojramenná p.; dvíhať dačo p-ou; pren. Ťarcha útlaku zdvíhala páku odporu (Fr. Kráľ) budila odpor.
2. tech. súčiastka rôznych strojov, ktorou sa uvádzajú do pohybu: zapínacia p., zádržná p., riadiaca p., stlačiť p-u, prehodiť p-u
● kniž. byť hybnou p-ou niečoho hybnou silou; nasadiť, rozhýbať všetky p-y zainteresovať o vec všetkých, čo môžu pomôcť;
pákový príd.: p. rozvod, p. lis;
páčka, -y, -čok ž. zdrob.
pákový p. páka
páka ž. 1. pliešok na predku podkovy, aby sa kopyto neposúvalo dopredu: páka (Ľubeľa LM) 2. kováč. súčiastka zariadenia na regulovanie ohňa: Francúski oheň mav páke na spotku, s kerima sa regulovav oheň (Podlužany LVI) 3. súčiastka zariadenia na regulovanie sejačky: malá, veľká páka (Tlmače LVI) 4. rukoväť na manipuláciu so zdvihákom stroja na hrabanie, hrabačky: Ked nastali hrable na kolečkách s páku, to bolo uš velké polachčení v žatve (Červeník HLO) 5. súčiastka zariadenia na nastavovanie nožníc: nožnice na páku (Antol BŠ); pákový príd. k 5: pákové nožnice (Slov. Ľupča BB); pákové sponi (Priekopa MAR)