oxymoron -u m. lit. vyjadrenie obsahu spojením dvoch navzájom sa vylučujúcich pomenovaní (napr. chudobný boháč)
oxymoron -nu pl. N -ny m.
oxymoron -nu pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ lit. ▶ štylistická al. rečnícka figúra vytvorená spojením dvoch slov s protichodným významom, ktoré sa navzájom vylučujú, napr. živá mŕtvola, veľavravné ticho: používať oxymorony; mať záľubu v oxymoronoch; autorova tvorba je charakteristická mnohými metaforami a oxymoronmi
oxymoron -u m. ‹g› lit. prívlastok, ktorý je svojím významom v (zdanlivom) rozpore s významom určovaného podstatného mena (napr. živá mŕtvola);
oxymorný, oxymorický príd.
oxymoron, -ra, -mor str. poet. druh básnickej ozdoby, spojenie podstatného mena s prívlastkom, ktorý má protirečiaci význam, spojenie dvoch slov opačného významu (nepr. živá mŕtvola)