Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oskoruša -e -rúš/-í ž.

1. ovocný strom, bot. jarabina o. Sorbus domestica

2. drobný trpký plod tohto stromu

oskoruša -še -rúš/-ší ž.

oskoruša -še -ruší/-rúš ž. 1. ▶ štíhly listnatý ovocný strom z čeľade ružovitých s nepárno perovito zloženými listami a hustými súkvetiami bielych kvetov rastúci len v Európe, bot. jarabina oskorušová Cormus domestica syn. Sorbus domestica: vzácna, dlhoveká o.; mladé sadenice oskoruše; sadiť, pestovať oskoruše; plody oskoruše majú trpkastú chuť
2. ▶ sladký šťavnatý aromatický plod tohto stromu rastúci v strapcoch: sušené oskoruše; destilát z prekvasených oskoruší; Či to bol pohár malín, kôpka dubákov, obyčajné oskoruše, alebo ešte obyčajnejšie mišpule, všetko bolo u strigôňa za rovných desať korún. [J. Balco]
▷ oskoruška -ky -šiek ž. zdrob. i expr.: Obrázok v drevenom ráme a na ňom dve zelené oskorušky. [LT 1997]

oskoruša, -e, -rúš/-í ž.

1. druh ovocného stromu; bot. o. domáca (Sorbus domestica) druh jarabiny;

2. plod tohto stromu;

oskorušový príd.: o. strom;

oskoruška, -a, -šiek ž. zdrob. expr.

odzgoruša p. oskoruša

oskoruša ž. (ozgoruša, odzgoruša)
1. csl, miest. zried. ovocný strom, oskoruša, bot. jarabina oskorušová (Sorbus domestica): Odzgoruša začína roďeť ľen asi f štiriciatom roku (Pukanec LVI); Pozri pot tú oskorušu, hádam tam ešče čosi je (Mor. Lieskové NMV); Vinośiľi me kapuri na oskorušu (Vinné MCH)
2. csl, miest. zried. drobný trpký plod tohto stromu, podobný malej hruške: Jedľi zme v ľese plodi z odzgoruši (Pečenice LVI); Já som zelené oskoruše pootúkal, otrásel a uložil do sena, abi sa uhniličali (Dol. Súča TRČ); Ket sa vidrápeš, potras halús, abi popadali zrelé oskoruše (Červeník HLO); Oskoruše a neškule sú jako hruški, mosá sa umakčit, poton sú dobré (Budmerice MOD)
3. čiast. jzsl expr. pekné, šikovné, bystré dievča: Šikovné to bolo dzifča, taká oskoruša (Blatné MOD); Má pekné červené lícá tá vaša oskoruša, už bi sa mohla aj vidávat (Šípkové PIE); Takú oskorušu mat, čo je krv a mlíko, to bi son sa hnet oženev! (Červeník HLO); oskorušisko s. zvel. expr. k 1: Toto staré oskorušisko rodí každí rok (Dol. Súča TRČ); oskoruška ž. zdrob. expr. k 1, 2: Uš sú aj ozgoruški (V. Bielice TOP); V sadoh majú dve velké oskoruški (Bzince p. Jav. NMV); Oskoruški netrhav, len opadané brav (Lukáčovce HLO)
F. ona je už jag oskoruška (Bzince p. Jav. NMV) - vyzerá unavene, nezdravo al. staro; je veľmi stará

ozgoruša p. oskoruša

roskoruša p. oskoruša

oskoruša [os-, (v) oš-, veš; -ko-, -ke-], oskoruška [voške-] ž
1. voľne rastúci ovocný strom, bot jarabina oskorušková Sorbus domestica a jej plod: bobkowy strom, brek a oskerussa bobky prinassegj (KoB 1666); wje-ly swedek, že by chotar sa delil na Zrnovu huorku a odtud na Hady, na Semežjkovu luku k dubowemu pnju, na oskorussu, na skalku (KĽÚČOVÉ 1724); sorbus: osskorussowi strom, wosskorusse (GU 1793-97)
2. plod tohto stromu: hrussky, osskerusse stiskagj žaludek (KoB 1666); dryenky, osskorusse a trnky dobre gsau proty cerweneg nemoczy (LR1 17. st); sorbum: osskorussa, brekyna; sorba durant ventem: osskorusse twrda brucho (KS 1763); -ový príd: sorbus: osskorussové drewo, osskorussa (KS 1763); sorbum: oskorusse, oskorussowý strom (CL 1777); sorbus: osskorusowi strom (GU 1797)