osŕkať -a nedok. expr. sŕkať (význ. 2): o. od bolesti; pri jedení o-l
osŕkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.
osŕkať -ka -kajú -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. expr. (ø; od čoho) ▶ vydávať zvuk śśś vťahovaním vzduchu cez zovreté zuby do seba, sŕkať: o. od bolesti, od zimy; z izby bolo počuť osŕkanie; Drkocem zubami a osŕkam od chladu, čo mi prenikol z nôh až ku korienkom vlasov. [K. Lászlová] ▷ dok. k 1 ↗ osŕknuť
osŕknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutie dok. expr. zried. (od čoho) ▶ vydať zvuk śśś vtiahnutím vzduchu do seba, sŕknuť: osŕkla od bolesti ▷ nedok. ↗ osŕkať
fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany
2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať
3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany
4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí
osŕkať 1. p. sŕkať 2 2. p. fŕkať 4
sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam sŕ: nahlas sŕkal polievku • expr.: strebať • chlípať • chleptať • chľastať • chlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!
2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske s • osŕkať • zosŕkať • zried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolesti • chvieť sa • triasť sa • drgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu
3. pľuť pomedzi zuby • crkať • cŕkať: srká, crká, cŕka z obloka
osŕkať, -a, -ajú, zried. i osrkovať, -uje, -ujú nedok. expr.
1. vydávať sŕkavý zvuk vťahovaním vzduchu cez zuby (obyč. pri bolestivých pocitoch, zried. i pri horúcom jedle), sŕkať: cez zuby osŕkal od bolesti (Kuk.); Maco hojdal poranenou rukou a osŕkal. (Švant.) Svadobníci začali chlipotať (teplú polievku), osŕkajúc. (Hor.)
2. zried. fŕkať: Kone osŕkajú a nespokojne dupocú. (Hor.);
dok. osŕknuť, -ne, -nu, -kol
osŕkať nedok. vydávať sŕkavý zvuk vťahovaním vzduchu cez zovreté zuby (pri premáhaní bolesti): Osŕka, že ho bolí koleno (Prochot NB); Chto ľem ľabžuvaťi a ďevernuvaťi sťe, ňíma čo zesťi, iba osŕkaťi lačnej (Čelovce MK); Bosí sa potkou̯ a osŕka (Slov. Ľupča BB)