Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

organ -a m. najväčší z hud. nástrojov založený na využití tlaku vzduchu, kt. po stisnutí klávesov rozozvučí píšťaly: chrámový, koncertný o., hrať na o-e;

organový príd.: o. koncert

orgán -u m.

1. časť organizmu s osobitnou funkciou, ústroj: sluchový o., rečové o-y; rastlinné o-y

2. zložka ver. správy, polit. organizácie ap. majúca istú funkciu: zákonodarné, politické o-y, o. štátnej správy

3. osoba poverená výkonnou mocou: kontrolný, bezpečnostný o.

4. noviny, časopis istej polit. al. hosp. ustanovizne;

orgánový príd. k 1

organ -nu/-na pl. N -ny m.

orgán -nu pl. N -ny m.

orgán -nu/-na pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ časť živočíšneho al. rastlinného tela s osobitnou funkciou, ústroj: sluchový, zrakový o.; rečové, zmyslové orgány; tráviace, pohlavné orgány; transplantácia telesných orgánov; poškodenie životne dôležitých orgánov srdca, pečene, pľúc a pod.

2. admin. ▶ štruktúrovaná jednotka verejnej správy, organizácie, výrobného podniku a pod. plniaca isté (spravujúce) funkcie, správny, výkonný útvar; osoba poverená výkonnou mocou: štátny, samosprávny o.; nadriadený o. daňového úradu; orgány štátnej moci; systém kontrolných, riadiacich orgánov; primátor mesta je štatutárnym orgánom zástupcom určeným na základe príslušných predpisov; ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti; zvýšiť kvótu na zastúpenie žien v straníckych orgánoch
3. práv. orgány verejnej moci ▶ jednotky zákonodarnej, výkonnej, súdnej moci; orgány činné v trestnom konaní inštitúcie (súd, prokuratúra, polícia) vykonávajúce na základe ústavy a zákonov príslušné úkony v trestnom konaní
4. ▶ (prv obyč. v spojení tlačový orgán) noviny, časopis politickej, hospodárskej, záujmovej a pod. organizácie: týždenník je orgánom Spolku slovenských spisovateľov; martinské Národné noviny, ústredný tlačový orgán slovenského národného hnutia; publikoval viacero článkov v Pravde, keď bola ešte tlačovým orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska

organ -nu/-na pl. N -ny m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ ▶ mohutný, stavebne zložitý, viachlasný hudobný nástroj, na ktorom vznikajú tóny vháňaním vzduchu do kovových al. drevených píšťal, z hľadiska techniky hry zaradený medzi klávesové nástroje: chrámový, kostolný o.; elektrický o. založený na princípe elektrického snímania a zosilňovania mechanicky tvorených tónov, hammond; vzácny barokový o.; zvuk organu; výroba organov; koncert pre o. a orchester; na organe zahral niekoľko prelúdií a fúg; Skúškou každého organa je Bach. [I. Kadlečík]

organ -a m. ‹g›

1. hud. nástroj (pre chrámy a koncertné siene) tvorený sústavou perných a jazýčkových píšťal rozoznievaných prúdom vzduchu: pneumatický (vzduchový), elektrofonický o.

2. čo pripomína organ: geol. geologický o. zvislé vreckovité priehlbne vzniknuté koróziou vápenca pozdĺž puklín a zlomov;

organový príd.: o. koncert; o. mech

orgán -u m. ‹g›

1. biol. ústroj mnohobunkových organizmov, časť tela špecializovaná na vykonávanie určitej funkcie, ústrojenstvo: telesné, pohlavné o-y; o. asimilácie, výživy

2. noviny, časopis hospodárskej al. politickej organizácie

3. čast. mn. o-y inštitúcia, zbor, korporácia s príslušnou právomocou, ktorá niečo riadi, o niečo sa stará a pod.: štátne, odborové o-y

4. odb. osoba poverená výkonnou mocou; bezpečnostný, dozorný, dopravný o.;

orgánový príd.: lek. o-á patológia, fyziológia; psych. o-é pocity ktorými si uvedomujeme svoj telesný stav (napr. hlad), organické

orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúcia • ustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizne • inštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštancii • aparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparát • stolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa

organ, -a m. klávesový hudobný nástroj (v chrámoch a koncertných sieňach), na ktorom vznikajú tóny vháňaním vzduchu do píšťal: hrať na o-e; mohutné akordy o-a (Pláv.); hlas ako o. mohutný, silný; pren. o-y lietadiel (Žáry) hučanie leteckých motorov;

organový príd.: o-á píšťala; o. koncert

orgán, -u m.

1. biol. ktorákoľvek časť živočíšneho al. rastlinného tela určitého tvaru s osobitnou funkciou, ústroj: telesné o-y, zažívacie, dýchacie o-y, sluchový, zrakový, o., rečové o-y, zmyslové o-y; vegetatívne o-y, pohlavný o., rozplodzovacie o-y;

2. výkonný úrad al. výkonný úradník verejnej správy, podniku, korporácie ap.: bezbečnostný o., štátne, vládne, zákonodarné, verejné, súdne o-y; stranícky, politický, hospodársky o.; p. ľudovej správy; o. Verejnej bezpečnosti; nadriadený, miestny, pomocný o., úradný, kontrolný, výkonný o.; výkupný o.;

3. noviny, časopis nejakej politickej strany, nejakej inštitúcie al. skupiny: Pravda, orgán ÚV KSS;

orgánový príd. k 1: o-á porucha, zmena

organ m. i organy m. pomn. (argan, orgon) csl klávesový hudobný nástroj, na ktorom tóny vznikajú vháňaním vzduchu do píšťal: Ňeďeľi bolo načim rechtorovi meche ťahaťi na orgaňe (Cinobaňa LUČ); Za orgonom dnez nikto nesedeu̯ (Ratková REV); Ľen od arganu čítau̯ kázňe (Drienovo KRU); Organi f kostole neská pekne hráli (Lipová NZ); Organi sú v kostole (Stupava BRA); Orgaňista hra na orgaňe (Torysa SAB)
F. spuscil na celí organ (Bošáca TRČ) - začal hlasno hovoriť; má hlaz jag orgoni (Sobrance) - zvučný, silný

organy p. organ

orgon p. organ

organ [-an, -on] m veľký hud. nástroj, ktorého píšťaly rozozvučí tlak vzduchu po stisnutí klapky: kdjž orgony prawyly, ku obedu y weczery czo se gym nosylo za dluhy czas, uczyny f 11 a 25 (ŠTÍTNIK 1642); dalo se na nowe organum f 18; na sprawowany organuw w welkem kostole dano funt glegu (ŽILINA 1656; 1706); s Trencina orgelmacheru, ktery organum meske w kostelie poprawil a pissčali nove do neho osadil a defecti v nem corigoval, dala se mu bila conventia f 33 (PUKANEC 1724); muzyka, ktera se kona skrz nastroge muzycke, gakowe gsau organi, husle (LKa 1736)
L. vodný o. i pomn vodné o-y na vodný pohon: hydraulus: wodné wárhanj, wodny organ; hydraula: mlyn wodny, wodné organj, wárhanj (KS 1763)

orgon p. organ